toto územie v čase Veľkomoravskej ríše. Prvá oficiálna písomná správa o obci pochádza z r. 1355, keď sa na podnet vtedajšieho uhorského kráľa Ľudovíta I. vykonala obhliadka smilianskeho panstva zástupcom egerskej kapituly a v dokumente z tejto prehliadky sa uvádza hrad Makovica a dedina Zborov s kaplnkou a mlynom. Dá sa predpokladať, že obec existovala ešte predtým a bola súčasťou rozsiahleho panstva zemanov v Smilne, ktoré patrilo šľachticom Thekulovcom a od roku 1364 im patrilo kráľovské hradné panstvo Makovice so smilianskym zemianstvom.
Zobor sa takto po Thekulovcoch ocitol v moci zemepánov Cudorovcov, zemanov z Rozhanoviec (Rozgonyiovcov), nejaký čas patril sliezskemu šľachticovi Schellenbergovi, zemepánom Tarczayovcom, Šeredyovcom, Andrejovi Balassovi, poľskému magnátovi Jánovi z Ostrogu, Rákociovcom, Aspromontiovcom a súčasne aj Szirmayovcom. Najviac sa pomery v Zborove konsolidovali, keď obec patrila šľachticom Šerédyovcom. V tomto období sa Zborov aj najviac osídľoval a rozvíjali sa aj remeslá a obchod s Poľskom.
V r. 1415 mal Zborov 35 usadlostí. V r. 1618 sa tam okrem obrábania pôdy venovali chovu dobytka a koní. Okrem sedliakov tam žilo 50 domácností želiarov a služobníctvo pre hrad. Začiatkom 17. storočia sa objavili prví remeselníci - štyria tkáči, jeden zámočník, uhliar, čižmár a krajčír. V obci bol majer, v ktorom chovali ovce, mlyn na vodný pohon, dva hostince, pekáreň, tkáčska dielňa na plátno, mlyn na pušný prach, skláreň v Bardejovskej Novej Vsi, ktorá na konci 17. storočia sa presťahovala do Stebníckej Huty. V tom čase v Zborove vznikali prvé remeselnícke cechy - obuvnícky, čižmársky, tkáčov plátna a založilo sa Bratstvo svätého Ruženca.
V roku 1660 pod hradom vybudovali papiereň na ručnú výrobu papiera zo starých handier. V roku 1786 ju spomína J. M. Korabinský. Zachovali sa o nej správy aj z rokov 1805, 1809 a 1819. Spočiatku patrila Rákociovcom a jej rozkvet zabezpečili Aspromontiovci, ktorým patrila do začiatku 19. storočia. Mnohé údaje o papierni chýbajú. V druhej polovici 19. storočia patrila spoločníkom Weiman a Kaufman a pravdepodobne v roku 1884 vyhorela. Zachovala sa z nej priesvitka s korunkou a iniciálkami CAR (Comes Aspromont Rákoci) z roku 1735, 1786, 1811, 1838. Papiereň zohrala dôležitú úlohu v Hornom Šariši.
Zborov spočiatku nemal vlastnú farnosť a bol filiálkou smilianskej fary. Až v r. 1496 tam vznikla samostatná farnosť a spomína sa aj škola v r. 1457. Zborovská farnosť odolávala reformácii a dôležitú úlohu v tomto procese zohral farár Ján Breznický o čom informuje aj archívna kronika ŠOBA v Prešove z roku 1695 - 1750 a farská kronika vedená farárom Jozefom Rembetzkým.
Po porážke posledného stavovského povstania v Uhorsku bolo Makovické panstvo, vtedy patriace Rákociovcom, rozdelené medzi tri zemianske rody. Samotný Zborov sa vtedy stal mestečkom a bol rozdelený medzi dva šľachtické rody - Aspromontiovcov a Szirmayovcov. Je zvláštne, že vtedy v mestečku vzniklo aj dvojvládie a vytvorili sa dve samosprávy. Po zavedení urbárskej regulácie Jozefovi Szirmayovi v Zborove pripadlo 95 sedliakov, 51 želiarov a 9 podželiarov a grófovi Jánovi Gobertovi Aspromontiovi len 38 sedliakov a 8 želiarov.
V roku 1829 v obci bolo 319 domov a 2307 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, košikárstvom, tesárstvom, medovnikárstvom, výrobou papiera, tehál, octu, pálenky v páleniciach a začiatkom 20. storočia tu bola likérka a pivovar. Spomeniem aj výrobu fajok, variech a píšťal.
Obec bezprostredne zasiahli aj revolučné roky 1848/49. Cez obec do Uhorska prichádzalo ruské vojsko pod velením generála Paskieviča, ktoré sa podieľalo na základe dohody medzi cárom a cisárom na potlačenie maďarskej revolúcie, keď 13. augusta 1849 maďarské vojsko utrpelo známu porážku pri Világoši. Vojsko sa týmto smerom potom vracalo do Ruska. Po týchto udalostiach Zborov zasiahla vlna tvrdej maďarizácie, ale slovenský prvok sa tam zachoval až do vzniku ČSR.
V r. 1914 vypukla prvá svetová vojna a aj ona sa bezprostredne dotýkala Zborova a jeho okolia. Prvá razia Rusov tu bola už v roku 1914, keď 20. 11. 1914 po prvých výstreloch opustilo rakúsko-uhorské vojsko zákopy a takto sa prvý ruský generál ubytoval v Zborove, v dome notára Jozefa Schultza a Zborov potom navštívili aj ďalší generáli: Rjadkov, Dimitrijev, Kornílov, Duchonin a ďalší. Začiatkom decembra Rusi opustili Zborov a obsadili ho vojská rakúsko-uhorskej armády. Druhá razia Rusov bola 25. marca 1915, kedy podstatná časť obyvateľstva opustila Zborov a obec bola veľmi zničená, o čom sú aj zápisy v miestnej kronike. Tvrdé boje tam prebiehali 1. - 3. mája a bitka si vyžiadala mnoho mŕtvych z ruskej aj rakúsko-uhorskej armády. Zborov bol spustošený. Po odchode Rusov sa obyvateľstvo znova začalo vracať do obce, ale mnohí sa už vôbec nevrátili. Vznikom ČSR obec začala písať novú históriu.
Dnešný Zborov, aj keď stratil status mestečka, patrí k veľkým dedinám Šariša s bohatou históriou, kde sa narodili a pôsobili významné osobnosti a kde sú historické pamiatky, ako je hrad, kaštiele, sakrálne stavby, o čom budeme písať. Dnešný Zborov má podľa údajov z 31. 12. 2004 2864 obyvateľov.
Ing. Štefan STAVIARSKY
Foto: archív autora
Text k foto:
1. Kostol sv. Žofie v Zborove s krídlom rákociovského kaštieľa
2. Ruiny židovskej synagógy po ruskej ofenzíve v r. 1915
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
