ľudia sú zastrašovaní. Riaditeľ bratislavskej fakultnej nemocnice Valerián Potičný dal v nemocnici v Ružinove vyvesiť oznamy, na ktoré sa mali podpísať tí, ktorí do štrajku nevstupujú. Lekári to považujú za zastrašovanie. Potičný to odmietol a vysvetlil, že zoznamy potrebuje preto, lebo musí zabezpečiť prevádzku nemocnice a "potrebujem vedieť, koľko ľudí nastúpi do práce".

Zdravotníci chceli podľa Kollára aj počas štrajku ošetrovať nevyhnutné prípady, ale "vedenie nemalo záujem a odpovedalo, že štrajkujúci nemôže poskytnúť zdravotnú starostlivosť".

Vedenie bratislavskej nemocnice ďalej oznámilo prednostom a primárom oddelení, že ak budú štrajkovať, musia za seba nájsť zástupcov.

Zdravotníci idú do štrajku na základe svojho ústavného práva, je to teda tzv. divoký štrajk, ktorý ide mimo rámca zákona o kolektívnom vyjednávaní. Najvyšší súd v roku 1998 v inom prípade rozhodol, že divoký štrajk nie je nezákonný a súd ho nemôže prerušiť predbežným opatrením.

Lekári a sestry, ktorí budú štrajkovať a zároveň budú v službe zabezpečovať akútnu zdravotnú starostlivosť, nedostanú za túto službu žiadnu mzdu.

Pacientov v štrajkujúcich nemocniciach ošetria, len ak budú v akútnom stave. Vyšetrenie ako napríklad mamograf alebo plánované operácie robiť nebudú.

Podľa Kollára bude štrajkový režim taký, ako býva bežne cez víkendy. V službách budú vybraní lekári, zvyšok štrajkujúcich lekárov bude na pracovisku, ak by došlo k hromadnému nešťastiu.

Hoci je štrajk zdravotníckych pracovníkov možný podľa ústavy, zákon umožňuje vláde ho zastaviť, ak dôjde k ohrozeniu zdravia a života pacientov.

"Ak vláda štrajk preruší, tak bude prerušený. Odborári by sa potom mali obrátiť na súd," povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.

Bratsilavských zdravotníkov podporilo aj niekoľko nemocníc na Slovensku.

Autor: id

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.