stalo "neviem" a "rýchlo". Chaos, ktorý v zákulisí vládol, bol pochopiteľný vzhľadom na rozsah akcie, no nepríjemne prekvapivý vzhľadom na jej prestíž.
Žilinskú športovú halu na Bôriku, nevzhľadnú drevom obitú budovu, sa organizátori snažili zmeniť na stánok populárnej hudby. Sčasti sa im to aj podarilo - podivné záclonky visiace z rámp evokoval čosi slávnostné a na ploche natlačený dav vytváral koncertnú atmosféru. Obľúbenci si užili potlesku a pochvalných výkrikov a tých, ktorí "nesadli", vypískali. Tí najodhodlanejší si na svoje hviezdy počkali - za hodiny v nepríjemnom vetre získali skvelé miesta tesne pod pódiami. A tak sa v správnych okamihoch ozývalo vášnivé "Samóóóóóóóó!!!", "Kulyyyyyyy!!!" či dehonestujúce pískanie vyjadrujúce nespokojnosť. Podpisovchtiví jedinci sa všetkými možnými cestičkami snažili k svojim vyvoleným dostať, no tu ochranka zaúčinkovala tak, ako mala. Predrať sa cez zhruba stokilového, svalovou hmotou obaleného tridsiatnika nebolo zdraviu bezpečné, a tak pekne ostali za zábranami.
Vzadu si však niektorí účinkujúci ťažkali na nehviezdne podmienky. Naši prominenti - speváci, muzikanti a ich doprovod - boli odsúdení na ledabolo rozmiestnené stoly a plastové poháriky na kávu či alkohol. Zvyknutí na VIP priestory neboli príliš nadšení papundeklom oddelenným "fľakom" miesta medzi bránou a káblami k aparatúre.
Na druhej strane tváram, ktoré sa v hustých časových intervaloch ukazujú na stránkach bulváru, to nevadilo. Predviedli sa, zapózovali a keď náhodou nebol žiaden fotograf po ruke, pokojne s božtekmi či láskyplnými úsmevmi na nejakého počkali. Tí, ktorí si súkromie chceli uchovať naozaj, šikovne mizli pomedzi aparatúru - Chinaski, Aneta Langerová či Jaromír Nohavica si únikovú cestu pred novinármi našli.
"Je to tu strašný zmätok, nikto nevie, kedy sa kto má zvučiť, nevedia, kde máme miesta na sedenie a dokonca nemám ani pozvánku na recepciu," posťažoval sa nám Richard Rikkon, ktorého sme zastihli uprostred chaosu. Je pravdou, že počas prenosu pôsobili zmätky aj novinári - okolo 130 zamestnancov médií sa aj napriek výslovnému zákazu organizátorov udomácnilo v papundeklami obkolesenom priestore, honosne nazvanom zákulisie, kde si odchytávali nominovaných a ocenených.
Všetky zmätky však vyvážila nesporne priateľská atmosféra. Žilinský Aurel spojil oproti bratislavskej verzii na pódiu aj takmer nespojtieľné. Operné a popové hviezdy, tých, čo sa neznášajú, no i takých, čo sa milujú. Vrcholom sa stalo vystúpenie IMT Smile - po štyroch rokoch odmietania zaspievali na jednej akcii s No Name. Pamätníci si však užili aj spojenie Lehotský - Žbirka, ktorí si po rokoch opäť spolu zahrali, ako za čias Modusu.
Tí, o ktorých novinári záujem nemali, posedávali pri stoloch snažiac sa skryť svoje sklamanie, že si tento rok na poličku tučniaka nepostavia.
Večeru naozaj kraľovala Katka Knechtová. Slzy, neveriacky výraz, objímanie so všetkými zodpovednými za úspech Pehy ju čakali zakaždým, keď sa s ďalším Aurelom vrátila z pódia. "Miestami hovorila, že ja už tam nechcem ísť," zverila sa nám neskôr Katka. "Naozaj sa mi to nechce veriť, ja som toľko nečakala." Veriť sa nechcelo ani Rasťovi Kopinovi. Jeho text k pesničke Za tebou totiž úspechu Pehy výrazne pomohol. Na javisku sa rozpačito ošíval, dokonca sa "ospravedlnil" domovskej kapele Nocadeň.
Slávnostný večer sa tak pre niektorých zmenil na športový disciplínu - beh po Aurela. Peter Lipa sa našťastie pobehovaniu po schodoch vyhol. V čase udeľovania Aurelov si totiž užíval talianskeho slnka a kuchyne na koncertnom turné, a tak najznámejšieho slovenského jazzmana v nedôstojnom pobiehaní zastúpil vhodnejší kandidát - predsa len mladší syn Peter. Práve ten za Lipu staršieho odovzdal slnečné pozdravy a prevzal päticu tučniakov.
Zdenka Predná pódium zdolala s ľahkosťou srnky - a aj napriek kritizovanému falošnému spevu sa v zákulisí správala úplne pokojne a spokojne. Žiadne veľkolepé psychické zrútenie sa teda nekonalo. "Cítim sa výborne a nemyslím si, že by som ich porazila," odpovedala Zdenka na otázku, ako vníma svoj úspech v porovnaní s Katkou Koščovou a Martinou Schindlerovou. K svojmu mizernému výkonu sa v danej príliš vyjadrovať nechcela, niet však divu - rešpekt pred množstvom návštevníkov a porotou zloženou z 136 akademikov, z ktorých očividne väčšina hlasovala za ňu, v nej vystupňoval nervozitu na najvyššiu možnú mieru.
Pre veľkú akciu typické uvoľnenie nastalo v správnom čase. Zhasli svetlá kamier a prenosových vozov a všetci sa pobrali buď na recepciu alebo za vytúženým pokojom na hotelovú izbu.
Afterparty v žilinskom VIX klube prebiehala vo vynikajúcej priateľskej atmosfére. Na hornom poschodí hostí zabávala Katka Korček s kapelou, dolu kraľoval Marián Greksa. Šaláty, teplý bufet, koláče, široký výber vín a "tvrdého" potešili snáď všetkých. Zdenka Predná si užívala v kútiku s plno naloženým tanierom, neznáme krásky (očividne doprovod niektorého z hudobníkov) sa uspokojili s menej kalorickými šalátmi a tí, ktorí si líniu strážia najúzkostlivejšie, zamierili rovno k stolu s tekutou potravou. S pohárom vína a pri dobrom jedle si každý našiel partnera na kamarátsky či pracovný rozhovor. Potenciálne spolupráce, zmeny v kapelách, ponuky na nahrávanie, nové páry a šokujúce rozchody - čo splodila recepcia po Aurelovi ukáže len čas.
Sošky tučniaka sú teda udelené. Aurel 2005 mal svojich absolútnych víťazov i tých, ktorí boli absolútne sklamaní. Mať na poličke sošku tučniaka je pre niekoho celoživotný sen, pre iného je však dôležitejší predaj či plná koncertná sála...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
