pôdy, ktorú má na svojej záhradke k dispozícii. Takouto možnosťou je zelené hnojenie.

Základom úspechu je určite znalosť akosti pôdy na pozemku. K tomu nám dopomôže jej rozbor, ktorý nám v najbližšom laboratóriu (pôdne rozbory vykonávajú verejné aj súkromné inštitúcie, dobre vám poradia v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom) môžu urobiť. Odborníci tiež odporúčajú, aby sa po niekoľkých rokoch (v úžitkovej záhrade po 2-3 rokoch) kvalifikovaný pôdny rozbor zopakoval. Predovšetkým pre novo zakladané záhrady je takýto rozbor veľmi dôležitý. Ako správne odobrať vzorky pôdy?

Odber pôdnych vzoriek

Zo skúmanej plochy odoberieme vzorky asi z desiatich až pätnástich miest. Jednotlivé sondy urobíme rovnomerne z celej plochy. Vyberieme zeminu tak, že plynulo ťaháme sádzacou lopatkou po stene sondy zdola nahor. (Ako má byť hlboká sonda, určuje budúce siatie. Zvyčajne stačí hĺbka jedného listu rýľa, pri trávnatých plochách potom stačí len 10 cm. Ak plánujeme sadenie koreniacich rastlín - napr. ruže a iné dreviny, odoberáme vzorku z väčšej hĺbky - až na dva rýle, pričom odoberáme zvlášť z vrchnej a spodnej vrstvy.) Čiastkové vzorky z jednotlivých miest zosypeme do vedra a dobre premiešame. Asi pol kilogramu tejto pôdnej zmesi vložíme do plastikového vrecúška a presne popíšeme (meno, adresa, označenie plochy, spôsob využitia). Štandardná pôdna skúška obsahuje predovšetkým tieto údaje:

* druh pôdy na pozemku

* hodnotu pH

* obsah draslíka a fosforu.

V doplňujúcom rozbore sa môžeme sústrediť na množstvo a hodnotu stopových prvkov v pôde. Pri rozbore sa potom odporúča správne hnojenie alebo si je možno takéto odporúčanie vyžiadať. (Rozšírené špeciálne pôdne rozbory bývajú ale drahé a vyplatia sa len veľkopestovateľom.)

Čo je zelené hnojenie

Zeleným hnojením sa nazýva dočasná kultúra presne určených rastlín. Počas pomerne krátkeho času obohatia pôdu humusom, prispejú k zlepšeniu pôdnej štruktúry, pôdu odburinia, zlepšujú kvalitu piesčitej pôdy, na svahoch dokážu ochrániť pôdu pred vodnou eróziou. Zelené hnojenie môžeme použiť ako podplodinu (predkultúru) a medzikultúru, alebo ako následnú kultúru. Pri zakladaní alebo rekonštrukcii záhrady je metóda zeleného hnojenia veľmi vhodná. Zelené hnojenie môžeme uplatniť aj po skorých zeleninách alebo skorých zemiakoch na záhonoch, ktoré by sme už inak do zime nevyužili (tam vysievame zelené hnojenie v júli alebo začiatkom augusta). Podmienkou pre dobrý vývoj zelenej hmoty je dostatok vlahy v pôde, dostatok draslíka, fosforu a vápnika. Po zelenom hnojení sa vyplatí pestovať koreňovú zeleninu a zemiaky. Ak sme zelené hnojenie použili ako predplodinu, potom hlavnú plodinu sadíme alebo sejeme na záhony až 14 dní po zarytí zeleného hnojenia.

Aplikácia

Pre zelené hnojenie sa najviac hodia tzv. motýľokveté (vikovité) rastliny, ktoré obohacujú pôdu dusíkom pomocou hľúzových baktérií na koreňoch a svojimi hlboko idúcimi koreňmi pôdu drenážujú. Mali by sme rátať s tým, že na 1 m2 by sme mali vysiať napr. 25 g hrachu, konského bôbu alebo lupiny, alebo 15-20 g viky alebo 2 g ďateliny či komonice. Pre zelené hnojenie sa tiež používa horčica, facélia alebo pohanka (2 - 3 g/m2). Výhodnejšie než čisté porasty je vysievanie zmesí uvedených plodín. Ak poznáme kvalitu pôdy vďaka rozboru, potom môžeme aplikovať na kyslé pôdy predovšetkým lupinu a pohanku.

Prospieva i dospelým ovocným stromom

Zelené hnojenie môžeme praktikovať aj pod ovocnými stromami. Hlavne sa v takom prostredí uplatní hrach roľný, vika, horčica biela, pohanka, facélia, ďatelina plazivá - biela, mätonoh mnohokvetý - taliansky, mätonoh jednoročný (vysievame od začiatku júla do začiatku augusta). Rastliny zaryjeme do pôdy až na jar, cez zimu totiž ich porast ochraňuje pôdu pred väčším premrznutím a pomáha lepšie zadržiavať sneh - teda žiadúcu vlahu. Pestovanie rastlín na zelenom hnojení sa neodporúča v oblastiach s nižšími celoročnými zrážkami než 500 mm a neaplikujeme ho v mladých ovocných výsadbách.

Vhodné rastliny pre zelené hnojenie:

DruhPoužitieDruh pôdyVýsevPoznámka

Vlčí bôb žltýceloročná kultúraľahkáapríl až októberrastie pomaly, hlboko kypriaci, obohacuje dusíkom

Bôb obyčajnýpredkultúra, hlbokovšetky pôdyfebruár aj príležitostnekypriaci, obohacuje dusíkom, júl zimeodolný

Facéliaceloročná kultúravšetky pôdymarec až septemberrastie rýchlo, vratičolistá predkultúra, pastva pre včely

Pohankapredkultúraľahkámarec, aprílrastie rýchlo

Nechtík lekárskyceloročná kultúra, predkultúravšetky pôdyapríl až augustúčinný voči háďatkám

Slnečnica ročnáceloročná kultúraľahká, stredne ťažkáapríl až júlpastva pre včely

* * *

DOBRÉ RADY

* Hlúboviny patria medzi rastliny náročné na kvalitu pôdy - nikdy ich nepestujeme na jednom mieste znovu, v ich prípade dodržiavame pestovací plán.

* Paradajky nikdy nepestujeme po zemiakoch (riskujeme výskyt plesne zemiakovej).

Autor: jv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.