ktorý sa pridržiaval pokynov uvedených na tlačive ministerstva školstva o tom, že má napísať formálny list v rozpätí 160 až 180 slov, ešte doteraz nadáva na múdru pani administrátorku. Keď si určite celý šťastný spočítal slová, bol rád, že splnil podmienky a s úľavou sa rozhodol list odovzdať. Pani administrátorka však jeho prácu odmietla s tým, že nemá zapísaný celý papier! Podľa pokynov vraj musí byť text roztiahnutý na celý hárok. Chlapec tak uveril pani profesorke a do svojho listu pridal ďalších pár viet, čím sa však rozsah jeho práce zväčšil prinajmenšom o dvadsať až tridsať slov a teda prekročil limit.
Neviem, odkiaľ si spomínaná pani profesorka tento pokyn vytiahla, kto jej takúto nevídanú informáciu poskytol, no jedno je isté. Chudák maturant bude mať teraz kvôli múdrosti administrátorky o dobrých pár percent dole. A to iba kvôli tomu, že naivne uveril jej pokynom. Koho by napadlo, že profesor oboznámený s oficiálnymi pokynmi môže klamať? A ak existuje primárna inteligencia, tak vysokoškolsky vzdelaný človek by sa mohol dovtípiť, že nie všetci študenti majú rovnaké písmo. A stanoviť podmienku počtu slov a zároveň počtu riadkov je postavené na hlavu. Tieto dve podmienky sa logicky navzájom vylučujú. Čo už, niekedy ani vysoká škola a titul nezaručuje dostatočnú výšku IQ...
Aby toho nebolo dosť, našla sa aj taká pani profesorka, ktorá si zjavne neuvedomila, že prebiehajú maturitné skúšky. Vyrušovalo ju, že posluch na angličtine bol príliš nahlas a vyrušoval tak ostatné vzdelávajúce sa triedy. Ako tá najspravodlivejšia vbehla do triedy, päť minút kričala na 'vyklepaných' maturantov ako sa opovažujú počúvať rádio počas vyučovania. Keď ju po piatich minútach stopli, aby ju uviedli do obrazu, bolo už neskoro. Posluch sa podľa pravidiel púšťa iba dvakrát. Maturanti tak boli ukrátení a správne odpovede si zrejme vycucali z palca. Hlavné však je, že pani profesorka si vyliala srdce...
Autor: zuzu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
