poruchu). A agentúry ohlasujú, že protest sa presúva z nemocníc do ulíc.
Bohvie, čoho sa dožijeme v Košiciach, ale vo fakultnej v Prešove lekári hrozia nechať na Veľkú noc pacientov opustených. Odídu údajne v počte 700, ak riaditeľ nesplní požiadavky, resp. nezačne o nich rokovať. Nie je jasné, či len tak sa pobrať môžu (čo na to zákon??). Ale hoci nie sú zďaleka zjednotení, tvária sa, že nesrandujú. A aj keď o ich odhodlaní premeniť vyhrážku v čin sa dá dôvodne pochybovať (uvidíme dnes), keby splnili hrozbu a kohosi zdravie si to odnieslo, štrajk si odskáču nielen účastníci, ale aj politika. A vôbec nie preto, že dotyčný riaditeľ sa volá Pavol Biroš, vo vedľajšom (hlavnom??) úväzku - poslanec NR SR.
Podstatné je, že zdravie a zdravotná starostlivosť je záležitosť navýsosť politická. A kdekoľvek sa nejaké protesty dejú (napr. v Nemecku), vždy je do toho vťahovaná vláda. Z princípu. To je rozdiel oproti štrajkom napr. vo Volkswagene či hydinárskych závodoch, napríklad. Doktori vedia, že úmerný miere rizika, ktoré na seba berú, je tlak na politikov. A trikrát ešte pred voľbami, de facto už v bežiacej kampani (pozri Slobodné fórum, ako vystrája). Dzurinda môže mať pravdu, že ide o pracovnoprávny spor zamestnancov a zamestnávateľov, ktorý sa politiky netýka, to však obstojí na papieri a len dovtedy, kým sa spor neprejaví na stave prvého pacienta.
Tri podania, ktoré Úrad pre dohľad proti štrajkujúcim zatiaľ eviduje, nie sú síce vážne (najvážnejšie odloženie operácie dieťatka a odmietnutie epidurálnej anestézie jednej rodičke). Ak ale budú pribúdať, premiér a rezort sa nemôžu len dívať a vyhlasovať, že "štrajk nie je politický, ale hospodársky, a preto vláda nemôže vstúpiť do vyjednávaní". Buď doktori aj takto vydierať môžu, a potom je zrejme v zákonoch nejaká diera, alebo nemôžu, a vtedy sa žiadajú nie vyhlásenia, ale také kroky, ktoré vylúčia následky na zdraví a životoch. Dane a odvody predsa neplatíme preto, aby sme pri každom štrajku žili v atmosfére všeobecného ohrozenia...
Mzdové ohodnotenie nemocničných doktorov a ďalšieho personálu (toho najmä) nie je na Slovensku - viac ako zrejme - adekvátne spoločenskému významu a odbornosti práce, ktorú vykonávajú. To je fakt, ktorý tu však existuje a prežíva nie dva týždne, ani dva mesiace či roky. To nie je kauza ani Biroša, ani Zajaca, ani Dzurindu a ani reformy, ktorá zastala kdesi v polovici. Doktori a sestry pätnásť rokov spoluvytvárajú systém, ktorý je nedvižný, plytvavý, korupčný, nespravodlivý, k pacientovi nekonformný a z hľadiska legálnych príjmov zdravotníkov ako celku kontraproduktívny vo svojej podstate. Prísť na to dva mesiace pred voľbami, ktoré majú rozhodnúť o vláde, čo prvá našla odvahu aspoň siahnuť na tento bordel, smrdí - minimálne - manipuláciou a objednávkou. Vieme svoje a máme oči aj bez láskavého upozornenia od Zajaca, že "líder" Marián Kollár bol či je členom HZD.
Reforma isteže neupchala všetky odtokové rúry, ktoré vysávajú zdroje zo systému. Nemala ani čas a ani nie je bezchybná. Je ale chybou lekárov, ak nechápu, že podfinancovanie je rodnou sestrou zdravotníckeho socializmu, ktorý sami obraňujú. Naliať do prezamestnaného a "preposteľovaného" sektora viac peňazí by bol jednoducho nezodpovedný nezmysel práve preto, lebo kým sa špitály nepretransformujú na obchodné spoločnosti s normálnym režimom hospodárenia, vždy pôjde len o nové vypaľovanie daňových poplatníkov. Bez odozvy v starostlivosti a liečbe, s efektom iba vo vreckách účastníkov systému.
Všetky návrhy o "navýšení platieb štátu" či "dotácii poisťovniam z rezerv vlády" (opozícia, Sabolová) sú škodlivé a menejcenné, pretože by smerovali len do prejedania peňazí. Lekári musia byť diferencovaní podľa kvality a výkonov, to je jediná cesta k vyšším platom. Áno, vláda je zodpovedná, lebo sa zľakla privatizácie nemocníc, nechala pod štátnou kuratelou dve najväčšie poisťovne, nezúžila rozsah plne hradenej starostlivosti a nevytvorila priestor pre súťaž v sektore, čím vytvorila hybrid, ktorý sa rozbieha veľmi ťažkopádne. Keby toto doktori kritizovali a búrili sa, že už majú dosť socializmu, ktorý ich okráda o peniaze, tak - O.K. Ale štrajkujúci a ich odbory vyzývajú na presný opak - konzerváciu stavu. A do toho chcú naliať nové peniaze. Druhá, mimoplatová, požiadavka lekárskych odborov - zastaviť prechod na akciové spoločnosti - je práve z pohľadu ich mzdových nárokov dokonale scestná a bizarná.
Peter SCHUTZ
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
