Slovensku sa dejú v súlade s kostolným poriadkom. Respektíve poriadkom trestným a princípmi právneho štátu, kde sa nehľadí na funkcie, postavenie ani moc a podozrenia voči komukoľvek sa vyšetrujú.
Napríklad aj zo skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Tak sa volá paragraf, na základe ktorého začala Špeciálna prokuratúra pred dvoma rokmi vyšetrovanie podnetu Aliancie fair-play. Tá zistila, že viac fyzických osôb uvedených v zoznamoch darcov SDKÚ poprelo, že by strane venovali čo len korunu. Sponzoring SDKÚ v stotisícových rádoch, pričom nápadne veľa "darov" bolo presne vo výške 200-tisíc Sk, zaprelo asi 5-7 ľudí v roku 2004, keď sa kauza prevalila, aj verejne. Zrodila sa teda vážna inídícia, že cez nastrčené "biele kone" si SDKÚ legalizuje príspevky od skutočných donorov, ktorí sa z nejakých dôvodov nechcú verejne zviditeľniť. Tie dôvody môžu byť aj vcelku nevinné - napríklad, že sa hanbia za stranu, ktorú podporujú. Alebo, že nechcú byť spájaní s politikou. Ale môžu byť i vážnejšie - napríklad, že dostali ako revanš protislužbu. Trebárs vo forme nejakého víťazného tendra.
Po necelom roku vyšetrovania presunul Dobroslav Trnka spis zo špeciálnej na okresnú prokuratúru. Dôvody sme sa nedozvedeli, hoci ŠP bola zriadená práve preto, aby riadila a dohliadala aj na korupčné kauzy spojené s "veľkou politikou". A po ďalšom roku okresný prokurátor z Ružinova stíhanie zastavil, keďže "nie je možné preukázať, že osoby, ktoré tvrdia, že dary SDKÚ neposkytli, naozaj tieto dary strane nedali. Strana si totiž svojich darcov eviduje a dary riadne zdanila". Toľko hovorkyňa GP Husárová skôr, než na sviatky vypla mobilný telefón.
Vyšetrovanie sa zastavilo na tom, že ide o "tvrdenia proti tvrdeniu". Komu sa v tejto chvíli zastavil rozum, nemusí hneď vyhľadať prvú pomoc. Nie je sám. Ak v roku 2004 aspoň šesť ľudí verejne potvrdilo, že na listine sponzorov sú omylom (podvodom?), tak aj dnes by malo existovať viac na sebe nezávislých svedeckých výpovedí, ktoré potvrdzujú, že SDKÚ proste nič nedali. A v takom prípade darmo "znalec z odboru účtovníctva" dospel k záveru, že SDKÚ "postupovala v súlade s metodikou účtovníctva a nič nezatajila" (Husárová). Aj dve výpovede, že s SDKÚ nič nemali, by mali stačiť, aby štátna žaloba, čiže prokuratúra, posunula kauzu na súd. Podstatou inštitúcie prokuratúry ako takej totiž nie je vyhodnocovať, že z "tvrdenia proti tvrdeniu" vyplýva akási remíza, ale snažiť sa preukázať, že k trestnému činu došlo. Východiskovým bodom každého prokurátora je PREZUMPCIA PORUŠENIA ZÁKONA. Až súd je ten nezávislý arbiter, ktorý posúdi, či "tvrdenie proti tvrdeniu" je pat, z ktorého ďalej nevedie cesta, alebo niečo iné. Čo je to za prokurátor, ktorému viac svedkov vypovedá v zmysle, že k trestnému činu došlo, a iba podozrivý subjekt tvrdí opak, a on stíhanie zastaví?
K optimistickejšiemu záveru neprídeme, ani keď na "tvrdenie proti tvrdeniu" zabudneme a pripustíme, že svedkovia svoje výpovede z roku 2004 zmenili. A teda dodatočne si na dary SDKÚ, ktoré pred dvoma rokmi popierali, pred vyšetrovateľmi spomenuli. To by bolo nevieryhodné aj pri jedinom svedkovi. Napríklad dôchodkyni Dominovej, ktorá pre TASR v piatok uviedla, že SDKÚ 230-tisíc naozaj dala, hoci v apríli 2004 pre SME povedala, že "to vôbec nie je pravda, kde by som ja nabrala toľko peňazí?". Pripusťme, že Dominová mala amnéziu, ale úspešne sa vyliečila. Ak sa ale pamäť takto "vrátila" viacerým, tak je to - absurdné.
Prokuratúra sa zabáva. Vraj ľudia, ktorí príspevok pre SDKÚ popreli, "nevedeli svoje tvrdenia ničím podložiť". Tak to je vynikajúce. Ako asi môžete podložiť, že ste niekomu nedarovali milión? Ten okresný prokurátor sa musel zblázniť. Naopak, ak niekto SDKÚ 200-tisíc naozaj venoval, tak podložiť by to už mohol. Napríklad výpisom z účtu. Alebo preukázaním pôvodu prostriedkov, z ktorých 200-tisícový dar pochádzal. Pretože - asi sa dohodneme - radový dôchodca z panelákového bytu na 200-tisícový sponzoring politickej strany (a ešte pravicovej!) by asi nemal.
Prvým klincom do rakvy českého expremiéra Grossa bola informácia, že "strejda Vik", ktorý mu mal na byt údajne požičať, takú čiastku v živote ani nevidel. Skúmala prokuratúra majetkové pomery napríklad dôchodkyne Dominovej? Nevieme. O vypočutí svedkov a vôbec ich počte, ktorých si pozvala - a teraz pozor - odmieta informovať. Čo verejnosť do toho? Jej úloha sa vyčerpáva tým, že daňami financuje celý politický systém. Do toho, či kauza fiktívnych darcov sa vyšetrovala nezaujato, bola-nebola ovplyvnená, stal sa trestný skutok alebo nestal (apod.), nemá verejnosť čo pchať nos. Len ich dobre živiť (vrátane prokurátorov) a nestarať sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
