stranu pritiahli veľa fanúšikov nielen na Slovensku, ale aj v susedných Čechách. S lídrom tejto kapely Kukom sme sa porozprávali na koncerte v košickom Jumbo centre.
Odohrali ste veľa koncertov v Čechách. Aké je koncertovanie tam v porovnaní s koncertovaním na Slovensku?
- Myslím si, že je to super kvôli tomu, že je tam viac možnosti hrať, viac klubov a je to väčšie. Aj počet slovenských a českých koncertov sa líšil tým, že sme hrali dvakrát toľko v Čechách, čo je zatiaľ vyhovujúce, lebo to nemusíme siliť. Každá oblasť je však iná a aj Moraváci sú iní, aj Česi sú iní, no sú to ľudia ako my. Riešia hokej, pijú ako my, je im aj rozumieť a aj oni rozumejú nám, takže tam nie sú ďalšie rozdiely. Sú to v pohode ľudia, priateľskí.
V októbri ste vydali album Živák. Čím je netradičný?
- Je to prakticky len výberovka. Nahrali sme to v Leviciach, je to naživo z koncertu. Výnimočný je tým, že je to naše prvé živé CD. Pokiaľ chodia ľudia, treba spraviť živé CD, či DVD, pretože potom človek musí dokresľovať ľudí na počítači, čo nie je dobré.
Kedy chystáte ďalší štúdiový album?
- Nevieme, no nejaké pesničky máme. Sme ale ľudia, ktorí rešpektujú aj superstaristov aj všetkých interpretov a veľmi váhame, čí prísť na jeseň s albumom, alebo počkať.
Alibaba a 40 krátkych songov evokuje rozprávkový svet. Aký máš vzťah k rozprávkam?
- Mám doma veľa rozprávok, lebo mám syna, ktorý bude mať v lete tri roky. Ja s ním rozprávky pozerám, lebo ja som také druhé dieťa v rodine. Vieme ich dokonca naspamäť. Tak napríklad Hľadá sa Nemo. Ja mu nadhodím niečo z dialógov a on už vie, čo nasleduje. Je to sranda, bavíme sa na tom.
Počúva syn hudbu Horkýže Slíže?
- Jasné, povie: "Tato pusti Holkýze Slíze." A potom si rád aj zaspieva: "A ja splostá som si asa nohy." Takže takto, to je asi jeho najobľúbenejšia a ešte potom zvykne povedať: "Jááááj, banda šiši hláv" a ďalej nič nepovie. Potom je zas ticho, hrá sa s legom a len tak ako si skladá kocky, tak zrazu "jááááj banda šiši hláv" a zas je ticho.
Ste známi svojimi zaujímavými textami. Kam na tie nápady chodíte? Neplánujete zložiť niečo ja pre nežné pohlavie?
- Napadá ma to napríklad v aute. Chalani mi pomáhajú a ja myšlienky rýmujem a nakoniec celé zosumarizujem. Hráme aj pre nežné pohlavie a veď sú ľudia, korí ešte nevedia čo sú a aj pre takých hráme. Na koncerty chodia aj baby, takže hráme aj pre nich. A nejaké romantické pesničky? Tým by sme asi išli do kapusty iným kapelám.
Vybočujete z komerčne úspešnej línie pop-rockových kapiel, no stále si dokážete pritiahnuť fanúšikov na svoju stranu. Prečo?
- Nie sme pop, tým to je. Myslím si, že iný rozdiel medzi pop kapelami a našimi kapelami nie je. Komercia je vlastne predajnosť a veľa rockovej a undergroundovej hudby sa niekedy sa predáva viac ako pop. Rozdiel je v žánri. Oni sú presvedčení, že treba hrať pop a my sme presvedčení, že budeme hrať toto. Každý si našiel svoju hudbu, štýl a to hrá, to ho baví.
Aký máte vzťah k fanúšikom?
- Tolerantný. To je taký, že znesieme veľmi veľa a vieme s nimi komunikovať aj po koncerte. Dokonca vieme tolerovať aj keď majú v sebe viac promile ako my. Aj my sme totiž niekedy mali viac promile a vieme, že človek má vtedy zúžený obraz a strašne chce niečo povedať a nikto ho nechápe. Opýtajú sa nás, my im odpovieme, zahráme si spolu stolný futbal, posedíme, popijeme a tešíme sa s nimi.
Čím vás prekvapili? Pristávajú na pódiu aj podprsenky?
- Podprsenky na pódiu už nie sú kuriozitou. Teraz je to normálne, že nohavičky a podprsenky lietajú na pódium a toto si už môže človek aj objednať, aby to vyzeralo dobre. Rozdá divákom pred kultúrnym domom spodné prádlo a dá im finančnú hotovosť a oni mu to za odmenu hádžu počas koncertu. Interpret sa tvári, že je obdivovaný a potom si to pozbiera a zase to dá potom druhému na druhý deň. Neviem, či to o niečom svedčí, keď na pódiu pristane ženské spodné prádlo, možno to z toho davu hodil aj chlap a bola to recesia. Naposledy to bolo dámske ružové spodné prádlo veľkosti XXXXL a bolo tam fixkou popísané, že MYLUJEME VÁS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
