bezpečnostného úradu na Slovensku prichádzajú zvonka a štartujú ich politici. Tradíciu založil Dzurinda džihádom za odvolanie exriaditeľa Mojžiša, odkiaľ je odvodená dnešná politická situácia i s predčasnými voľbami. A pokračuje parlament, ktorý by mal na svojej poslednej, dnes začínajúcej schôdzi schvaľovať poslanecký návrh ústavného zákona o akomsi osobitnom výbore na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
O čo ide a prečo je to cirkus? Ešte na jeseň minulého roka zrušil Ústavný súd poslaneckú KOMISIU, ktorá rozhodovala o odvolaniach fyzických osôb a firiem proti výsledkom bezpečnostných previerok NBÚ. Na podnet generálneho prokurátora, ktorý napadol viac paragrafov zákona o utajovaných skutočnostiach, vtedy ÚS dospel k záveru, že poslanci si uzurpovali právomoci, na ktoré nemajú podľa ústavy nárok. Presne tak: Už z dávnejších výrokov ÚS napr. vieme, že v rozpore s najvyšším zákonom štátu je vôbec zriaďovanie akýchkoľvek parlamentných komisií (napríklad tzv. Macuškova o vyšetrení "príčin ústavnej krízy" v marci 1994). Z iného článku ústavy vyplýva - údajne - že opravným prostriedkom proti rozhodnutiam štátnych orgánov všeobecne môžu byť vždy len súdy. A napokon je tiež známe, že štátne orgány - teda aj parlament - môžu konať iba to, čo je im ústavou explicitne dovolené...
Na čele s agilným tandemom Kaliňák (Smer) - Vavrík (SDKÚ) sa poslanci vzápätí dohodli, že ÚS a ústave prejdú cez rozum a zariadia sa podľa svojho. Namiesto KOMISIE teda napísali VÝBOR a z obyčajného zákona urobili ústavný. S ideou, že ústava s ústavou v rozpore de iure byť nemôže, aj keby de facto v rozpore bola. A práve tento "zlepšovák" už prešiel v marci cez prvé čítanie. Hviezdnou väčšinou stodvadsať (!!! - či tak nejako) hlasov. Neozval sa nikto (ani autor tohto textu, hoci mal v úmysle - čestné slovo!) a medzi politikmi panuje široký konsenz, že presne toto treba urobiť, aby bola zabezpečená "objektivita" previerok NBÚ. Zhoda je absolútna až do tej miery, že ústavný zákon prešiel bez problémov aj schválením Koaličnej rady napriek tomu, že tento orgán už fakticky o ničom ani nerokuje. A aj napriek tomu, že ministerka spravodlivosti Žitňanská argumentovala, že "návrh je nesystémový a nemá v našom právnom systéme obdobu".
"Politická vôľa", ktorá inokedy, pri stokrát rozumnejších veciach chýba, sa však tentoraz valí ako tsunami. Objektívny je fakt, že už na niekoľko desiatok sa zvýšil počet ľudí a firiem, ktorým beží alebo už aj vypršala zákonná lehota na odvolanie. Riešením však nie je poslanecký výtvor, ktorý dáva politickému orgánu kompetencie súdnej moci, čo je absurdnosť (preto "nesystémové" - Žitňanská), ale štandardná novela zákona o utajovaných skutočnostiach. Možností riešenia je viac - stačí sa obzrieť po svete. Poslanecká komisia ani výbor neexistuje v nijakej krajine NATO, hoci - hahaha - poľská, maďarská či česká ústava, na rozdiel od slovenskej, zvláštne výbory parlamentu nezakazujú...
Slovenskí poslanci sú však akoby posadnutí a idú do absurdít. Kaliňák napr. tvrdí, že "ÚS nezrušil komisiu, iba jej zloženie". Neuveriteľné. Soboňa, tento expert nad expertov, preslávený excelentným vedením osobitného výboru na kontrolu SIS (to je niečo iné - KONTROLA), si zase myslí, že "bez poslaneckej komisie chýba spravodlivý a objektívny pohľad na previerkový proces". Tak to teda určite; treba si uvedomiť, že poslanci sú politicky volení a parlament je orgán politický. Ako môžu byť títo (nehľadiac na kompetenčný problém, čo je argument extra) spravodliví a objektívni??? Týmto ľuďom občas končia mandáty - tak už to býva. Je normálne, aby odchádzali do civilného života s exkluzívnymi a nesmierne citlivými informáciami o osobách a firmách, ku ktorým sa NBÚ dostáva (napr. od SIS) v procese previerok? Zaujímavý a veľmi povšimnutiahodný je v tejto súvislosti práve širokospektrálny konsenzus strán - opozícia i koalícia nezmyselný zásah do ústavy podporujú.
Štát, v ktorom si najvyšší zákonodarný orgán dovolí znásilňovať základné princípy ústavnosti, trebárs aj ústavnou novelou, sa dostáva na veľmi šikmú plochu. Toto sú maniere diktátorov a treba sa im vzoprieť. Aj keď porovnávať s nejakým Lukašenkom či Hugo Chávezom vo Venezuele je určite premrštené. V tejto chvíli….
Nad rámec aktuálnej kauzy je principiálna polemika, či opravný prostriedok voči rozhodnutiam NBÚ je vôbec potrebný. Otázka totiž môže stáť i tak, či získať kontrakt alebo pozíciu, ktoré musia byť bezpečnostne preverené na nejaký stupeň spoľahlivosti, patrí medzi základné ľudské práva, čo musí štát chrániť. Autor si myslí, že nie, a nič by sa nestalo, keby proti výrokom NBÚ odvolanie ani neexistovalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
