stačilo," vysvetľuje spevák tria Tomáš Sloboda. "Nechce sa nám už skladať vlastné pesničky, nemáme si už čo po hudobnej stránke povedať a koniec-koncov nemôžeme byť kapelou večne." Kapela vznikla na jar v roku 1996, keď sa na jednom z jazzových večerov v bratislavskej pivárni stretli štyria kamaráti.
Prvé náznaky potenciálneho rozpadu však boli viditeľné už dávnejšie. "Rozmýšľali sme nad tým už pred tromi rokmi a aj tento posledný album bol taký otázny. Či vyjde a ak vyjde, či bude za niečo stáť a tak...," priznáva sa Sloboda. "Kapela sa stala pre nás trochu malou a pre mňa naozaj maličkou."
Z hudobného poľa sa však Tomáš Sloboda, Martin Stempel a Juraj Vitéz nestratia, každý v branži ostáva, no logicky s inými projektmi. "Ja napríklad budem teraz produkovať Vetroplach a dávam dohromady aj nejaký vlastný projekt. Martin má vlastnú kapelu, tým pádom sa budeme v hudbe realizovať, len už nie spolu," sľubuje Martin.
Kapela však plánuje ešte odohrať nejaké koncerty, najmä na letných festivaloch. Tieto posledné koncerty, spomienka na ne a vydané albumy budú však fanúšikom pripomínať Le Payaco ešte dlho. "Chceli sme nás nechať v dobrom svetle, nechceli sme skončiť ako Elán alebo Tublatanka, trapošiť tridsať rokov na scéne a otravovať trápnymi pesničkami."
Autor: mit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
