doby, medzi ktoré patri už len zvyšky zrúcanín stredovekého kamenného hradu. Do druhej polovice 17. storočia na ňom bolo sídlo rozsiahleho Makovického panstva.
Pohľady historikov na Zborovský hrad sú rôzne. Niektorí uvádzajú, že bol postavený už v 11. storočí, ale o tom chýbajú hodnoverné údaje. V roku 1205 vraj patril šľachticovi Artolfovi. Po tatárskom vpáde do Uhorska sa kráľ Belo IV. zdržiaval v Šarišskej stolici. Pri tejto príležitosti ho daroval šľachticovi Markovi, synovi Detricha, ktorý ho dal opraviť a podľa podoby kopca, na ktorom hrad stál, dostal aj druhý názov - Makovický.
Hodnovernejší je údaj, že hrad bol postavený pravdepodobne koncom 14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1347. Vtedy to bol menší gotický hrad s trojuholníkovým nádvorím, s obranným múrom, donžonom, hranolovou vežou, palácom a kaplnkou.
Postupne hrad v 14. storočí vlastnili šľachtici Cudorovci, ktorí k pôvodnému hradu dali postaviť druhé nádvorie s najmenej dvoma polkruhovitými baštami. Po Cudorovcoch hrad patril Rozgonyiovcom a Tarczayovcom, v 16. storočí Šeredyovcom, ktorí ho tiež prestavali, zmodernizovali aj rozšírili a vytvorili aj po fortifikačnej stránke zemepánske sídlo, ktoré spĺňalo najnáročnejšie dobové požiadavky na bývanie a obranu.
Po smrti Juraj Šeredyho hrad nejaký čas patril Andrejovi Ballasovi a po ňom poľskému magnátovi Jánovi z Ostrogu. V roku 1601 ho potomkovia Juraja Šeredyho predali za 8000 dukátov sedmohradskému kniežaťu Žigmundovi Rákocimu a tejto známej rodine hrad patril až do roku 1684, kedy ho cisárske vojsko podľa rozhodnutia Leopolda I. rozstrieľalo a zbúralo. Odvtedy ho už nikto neobnovil a celé okolie hradu začalo chradnúť a strácať svoju vzácnu historickú hodnotu. Dnes je histricko-turistickou atrakciou horného Šariša.
V 17. storočí sa Rákociovci presťahovali z hradu do kaštieľa v Zborove, ale hrad ako bývalé zemepanské sídlo naďalej udržiavali. Počas Tökölyho povstania ho udatne bránila so svojimi prívržencami reformácie Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákociho, ale presila cisárskych vojsk ich porazila 14. októbra 1684. Na čele cisárskeho vojska stál generál Schultz. František I. bol synom Juraja II. Rákociho a neskoršie posledný, ktorý bol na čele stavovského povstania. František II. bol synom Farntiška I. Rákociho a jeho manželky Heleny Zrínskej. Na Zborovskom hrade sa v roku 1666 uskutočnil sobáš Františka I. a Heleny Zrínskej, na ktorom sa zúčastnili významní uhorskí magnáti. Na Zborovskom hrade vzniklo známe sprisahanie uhorských magnátov proti Habsburgovcom, ktoré vošlo do histórie pod názvom Vešeléniho sprisahanie. Účastníkmi sprisahania bol František Rákoci I. zemepán rozsiahleho majetku na hornom Šariši, jeho svokor Mikuláš Zrínsky a mnohí ďalší. Sprisahanci v ňom vyjadrili nespokojnosť uhorskej šľachty s vládou Habsburgovcov a viedli boj za oslobodenie Uhorska spod nadvlády Rakúska. Sprisahanecké ciele boli prezradené, sprisahanci popravení a akoby zázrakom s pomocou matky Františka I. Rákociho poprave unikol jej syn František I., ale celý zvyšok svojho života sa podozreniu zo zrady nevyhol.
Hradné zrúcaniny boli počas prvej svetovej vojny značne poškodené. V roku 1926 bol hradný masív vyhlásený za chránenú oblasť, v roku 1950 za Štátnu prírodnú rezerváciu, ktorá patrila medzi prvé tohto druhu na Slovensku. Ochrana je sústredená aj na mohutné niekoľko storočí staré duby okolo prístupovej cesty na hrad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
