predrímske, keltské opevnené miesta a mestá a hraničné tábory. Hradiská nemali do 8. - 9. storočia n. l. osobitné vnútornými valmi opevnené miesta. Kniežacie hrady slovanského typu s opevnením, ktoré mali väčšinou drevené obytné časti, vznikali od konca 8. a 9. storočia a prebudovávali ich aj zo starších hradísk. V 11. a 12. storočí začínajú vznikať románske hrady s okrúhlymi alebo štvorhrannými vežami. Hrady ako kamenné pevnosti sa začali stavať u nás najmä po tatárskom vpáde v roku 1241 na vyvýšených miestach, ťažko prístupných vrchoch a bralách. Na rovinách boli kamenné hrady v lokalitách chránených vodou alebo barinami. Obytné hrady boli obohnané hrubými hradbami, priekopami s vodou alebo bez nej. Mali celý systém opevnení, múry s cimburím, strieľňami, otvormi na vylievanie horúcej smoly na útočníkov a na hádzanie kameňov. Dôležitá bola uprostred hradu obytná veža ako rozhľadňa a zároveň posledné útočisko v prípade napadnutia. Na prízemí bola často spojená s palácom hradného pána a hradnou kaplnkou. Neodmysliteľnou súčasťou hradu boli hospodárske budovy, studňa, pivnice, temnice. Význam stratili hrady po porážke poslednej protihabsburskej vzbury uhorskej šľachty, keď ich dal cisár zbúrať z obáv, aby sa v nich nesústreďovalo proticisárske hnutie. Takýto koniec mal aj gotický hrad Kapušany.
Vybudovali ho na zvyškoch pôvodného hradu asi z druhej polovice 13. storočia (postavil ho rod veľmoža Maloutha). V bojoch Karola Róberta proti Matúšovi Čákovi bol v r. 1312 zničený. Kráľ Ľudovít I. ho daroval svojmu vychovávateľovi Petrovi Poharosovi so zákazom obnovy. Tú urobil a hrad opevnil ďalší vlastník Andrej Kapy v r. 1410. hrad mal vynikajúcu strategickú polohu a odolal útoku vojsk Mateja Korvína v 15. storočí, v 17. storočí bol miestom bojov medzi Thökölyho a cisárskymi vojskami. V r. 1709 sa ho po dlhom obliehaní zmocnilo vojsko Fr. Rákocziho a podpálilo. Kapyho vdova hrad znovu postavila v r. 1712, no vzápätí ho úradne zbúrali na rozkaz dvora a snemu.
Obec Kapušany je staršia ako sa písomne spomína z r. 1248 a jej názov svedčí, že bola pri nej zemská brána. V r. 1410 mala právo trhu, r. 1418 aj jarmoku, bola mýtnou stanicou na obchodnej ceste do Poľska, ale ostala poddanskou.
foto/štvrtok/historia/kapusiansky hrad
Foto: www.travel4u.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.