ktoré vyžadovalo od majstra dobrý zrak, presnosť a pevnú ruku, pretože vyrovnával nerovnomerný povrch materiálu, vznikajúci po valchovaní, tkaní a výrobe kožiek. Vyučení postrihovači mohli v skrátenej jednoročnej učebnej dobe nadobudnúť ďalšiu kvalifikáciu - brusiar nožníc. Niektorí výrobcovia súkna boli zároveň aj postrihovačmi a preto sa toto remeslo sústreďovalo tam, kde sa súkno vyrábalo. V roku 1575 bol založený celouhorský cech postrihovačov v Bratislave a tento cech sa snažil stabilizovať počet dielní v celom uhorskom štáte na štyri. No už v 17. storočí boli členmi tohto cechu len z územia Slovenska majstri z deviatich slovenských miest, v osemnástom storočí z ďalších deviatich. V roku 1828 bolo celkom na Slovensku až 26 postrihovačckých dielní, medzi nimi na východnom Slovensku tri a to všetky v Prešove. S továrenskou výrobou postrihovačstvo zaniklo.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
