lícnej plastika ženy. Práve ide o tú plastiku. Je to tzv. "Veľká matka" z Nitrianskeho Hrádku z obdobia okolo r. 3600 pred naším letopočtom.
Táto, aj iné plastiky alebo reliéfy žien z rôznych lokalít a období znázorňovali rozličné typy žien s preexponovanými prsiami a sedacou časťou, štíhle alebo kypré, slúžiace ako rituálne predmety pri kultových obradoch. Označujú sa ako Venuše. Spolu s rytinami a nástennými maľbami v jaskyniach a na skalách sú vrcholom pravekého umeleckého prejavu. Vytvárali ich z hliny, vyrezávali z kostí, kameňa, slonoviny alebo inej hmoty. K najznámejším Venušiam patrí Venuša z Willendorfu v Rakúsku, z Laussel vo Francúzsku, Grimaldi v Taliansku, Cagarino a Kostenki v Rusku, z Dolných Věstoníc na Morave. V Moravanoch nad Váhom našli v roku 1938 plastiku ženy vyrezávanú z mamutieho kla bez hlavy s preexponovanými prsiami a sedacou časťou s naznačenými ramenami a nohami bez chodidiel. Podľa odbornej rádiokarbónovej expertízy jej vek odhadujú na 22 800 rokov. Je známa ako Moravianska Venuša.
Nitriansku sediacu Venušu objavili archeológovia v Nitrianskom Hrádku (časť Šurian, predtým samostatná obec v okrese N. Zámky), v lokalite nazývanej Zámeček aj slovenská Trója, ktorá bola osídľovaná s menšími prestávkami od neolitu po stredovek. Nález sediacej Venuše alebo Veľkej matky pochádza z najstaršieho osídlenia ľudu s lengyelskou kultúrou. Na tomto mieste odkryli vrstvy s viacerými kultúrami, obydliami aj hrobmi skrčencov uloženými do kruhu a v prostriedku so psami a milodarmi. Našli doklady v hrnčiarstve, kovolejárstve, tkáčstve, predmety z parožia a kostí, o diaľkovom obchode. V 2. 1. storočí pred n. l. osídlili Zámeček Kelti, opevnili ho Dáci. Z tohto obdobia sú mohutné brány a základy valovej drevenej konštrukcie, fragment bronzovej sochy a keramika. Z doby sťahovania národov v 4. 5. storočí sú nálezy hrobov, langobardský hrob bojovníka s mečom je zo 6. storočia, štvorcové chaty zo staršej rímskej doby. Našli keramiku pražského typu, chaty a objekty, ktoré majú význam pre začiatky slovanského osídlenia. Slovanská osada s chatami polozemľankového typu a ojedinelými kostrovými hrobmi je zatiaľ na Slovensku jedinou preskúmanou veľkomoravskou dedinou sezónneho charakteru.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
