liberálov (SZDSZ) pod vedením premiéra Ferenca Gyurcsánya (prípadne sama MSZP - aj taká možnosť jestvuje), alebo sa predsa len ešte presadí opozičný Fidesz a podarí sa mu vytvoriť koalíciu s konzervatívnou MDF.
O celých štyroch rokoch vlády pre víťaza sa dá hovoriť s dosť veľkou istotou preto, lebo Maďarsko je jediná postkomunistická krajina strednej a východnej Európy, ktorej sa podarilo absolvovať bez prerušenia a predčasných volieb všetky parlamentné cykly. Videné slovenskými očami, práve stabilita systému a vyššia politická kultúra sú jediné dve veci, ktoré môžeme Maďarom závidieť a jednomyseľne sa uzniesť, že v tomto sú teda lepší. Inak si cez prizmu týchto volieb môžeme pokojne povedať, že ak Košice nezostali po vojne súčasťou Maďarska, o nič sme neprišli.
To, čo niet dôvodu susedom závidieť, sú napríklad ich dve najsilnejšie politické strany. Keďže sme zvyknutí denne nadávať na Smer, SDKÚ či HZDS - po práve a zásluhe - a aj na SMK, samozrejme, vyznieva to pekne paradoxne. Najmä ešte v súvislosti s vyššie vyzdvihnutou politickou kultúrou, presnejšie schopnosťou maďarských lídrov a aj druhého sledu vyjadrovať svoje myšlienky, všeobecnou vzdelanosťou (jazyky!) a dodržiavaním akýchsi štábnych predpisov. To však nie je nič protirečivé. Princíp je jednoduchý: Vyspelejšie politické elity, to nie je len lepšia rétorická vybavenosť či uhladenosť spôsobov, ale aj náskok (vyššia forma) v skazenosti, cynizme, pretvárke, populistických technikách, marketingových klamstvách a ovládaní švindľov, ktorým sa neskúsená slovenská politická trieda ešte len priúča. Podstata tohto paradoxu je zlovestná: Politické triedy sa vyvíjajú od zlého k ešte horšiemu. A tie, ktoré sú vývojovo vpredu, sú vyššou formou kumulácie nielen kvalít a cností, ale aj negatíva a nerestí.
V maďarskej volebnej kampani (ale aj nedávno v talianskej) sa to prejavuje napr. tak, že MSZP a Fidesz sa už ani nebránia obvineniam, že súťažia v marketingových trikoch, a nie v programoch. Politici jednej i druhej strany otvorene priznávajú, že programy ľudí nezaujímajú a preto musia pôsobiť cez city. To oni priznajú otvorene v televíznej diskusii, keďže vedia, že vrstva voličov, ktorej sa to týka, politické debaty aj tak nepozerá. Cynizmus a hrošia koža sú aj príčiny, prečo je miera populizmu v maďarskej kampani na slovenské pomery nepredstaviteľná. Dzurindove dvojnásobné platy, čo bol úlet roku 1998, či čosi podobné, by si dnes nikto nedovolil zopakovať. MSZP a najmä Fidesz sľubujú s plechovými držkami abnormálne veci, z ktorých analytikom a komentátorom rastú rohy - napr. štrnáste dôchodky v situácii, keď tzv. "dôchodková kasa" (pre zjednodušenie si to predstavme ako Sociálnu poisťovňu) je temer už v platobnej neschopnosti. Fidesz skloňuje ako odušu rozvrat verejných financií, v čom má úplnú pravdu. Na strane druhej chce rozdávať každej vrstve - podnikateľom dotácie, všetkým lacnejšiu elektrinu (ak budú pri moci, vláda okamžite zníži cenu o 10 percent), lacnejší benzín pre vozy nižšej kubatúry, atď, atď., atď. A k tomu všetkému - okamžité zníženie odvodov o 10 percent. Majú totiž armádou poradcov potvrdené, že cca 10-15 percent voličov, ktorí ešte nie sú vo finiši rozhodnutí resp. sa rozhodujú až pri urne, patrí do sociálnej skupiny, čo sa o politiku vôbec nezaujíma a nevedia, že sú to hlúposti. A kalkulujú aj s tým, že spoločnosť je konfrontáciou dvoch strán taká rozpoltená, že rozhľadenejší vlastní voliči im to odpustia, lebo MSZP hlasy nikdy nedajú, a kmeňových voličov súpera naopak nezískajú tak či onak.
V Maďarsku súperia o moc dve obrovské tzv. ľudové strany, ktoré "vďaka" tomu, že atakujú 45 percent hlasov (MSZP 43 v prvom kole, Fidesz 42), musia oslovovať všetky vrstvy a sľubovať každému niečo. To je situácia, keď vecné predstavy o spravovaní štátu, ak nejaké vôbec majú, ustupujú do úplného pozadia, a vo verejnom priestore bežia dve paralelné diskusie, ktoré sa míňajú. Politici v kampani rozprávajú nezmysly a médiá sú zároveň plné ekonómov a analytikov (to je rozdiel oproti roku 2002!), ktorí upozorňujú, že všetky sľuby sú nerealizovateľné (druhý rozdiel oproti 2002, keď ešte boli rezervy), lebo rozpočet je v koncoch a ak hneď po voľbách neprídu tvrdé reštrikčné opatrenia, nielenže nebude euro v roku 2010, za čo Maďarov fackuje neustále Brusel, ale zrúti sa forint aj s celou ekonomikou.
Hoci premiér Gyurcsány nestíha zdôrazňovať, že je veľký omyl porovnávať MSZP s Fideszom, nemá pravdu. V druhom kole v nedeľu, kde sa volí v 110 jednomandátových obvodoch, si budú Maďari vyberať medzi dvomi rôznymi metastázami rovnakého nádoru. Šťastnú ruku a príjemnú zábavu!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
