histórii ľudskej civilizácie. Atómovú elektráreň v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Postavili ju 130 km severne od Kyjeva. Krátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora.
V prvých dňoch po havárii sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov. Pri havárii na štvrtom energetickom bloku jadrového reaktora sa uvoľnilo žiarenie asi 50 mil. Curie, čo sa rovná 30-40 násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne "prikryť". Pätnásteho decembra roku 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva osobne prezident Leonid Kučma.
V dôsledku havárie na černobyľskej JE bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150 000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Na Ukrajine zasiahol rádioaktívny oblak 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili najskôr len štyri oblasti, no neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.
Autor: Moskva/Kyjev (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
