katolíckym kňazom. Biskup Ján Vojtaššák bol členom Štátnej rady a približne desať kňazov bolo poslancami Slovenského snemu. Väčšinou išlo o rímskokatolíckych kňazov, ale našiel sa ja evanjelický a gréckokatolícky.
Historik Róbert Letz si napriek tomu nemyslí, že označenie klérofašistický je vo vzťahu k slovenskému štátu namieste. "Ak bol prezidentom katolícky kňaz, alebo kňazi zastávali štátne funkcie, to ešte neznamená, že cirkev ako celok zasahovala do riadenia štátu," hovorí. Podľa Letza existovali "veľké pnutia, rôzne listy, memorandá biskupov, ktoré sa stavajú proti krokom vlády a prezidenta". Svedčí o tom napríklad článok v Katolíckych novinách uverejnený 26. apríla 1942. Je reakciou na začiatok deportácií Židov zo Slovenska, ktoré sa začali mesiac predtým a do jesene 1942 postihli takmer 60-tisíc ľudí.
V článku sa píše, že cirkev je na jednej strane obviňovaná, že Židov hromadne pripúšťa ku krstu a zastávala sa ich u vlády a na druhej strane vraj cirkevné kruhy perzekúcie Židov podporovali. "Keď vláda začala odvádzať Židov a šírili sa o tom neuveriteľné zvesti, bolo počuť hlasy, ako vraj môžu biskupi a kňazi nechať bez slova také neľudskosti."
Židia majú chyby, ale aj právo na život
V článku Katolíckych novín sa píše, že aj Židia sú ľudia, "a preto sa s nimi má ľudsky zaobchádzať". Hovorí o tom, že sa nesmú porušovať svetské a ani božské zákony. Každý má právo nadobudnúť súkromný majetok, slobodne ním zaobchádzať a založiť si rodinu. Celý text je všeobecný a nie je v ňom obsiahnuté jednoznačné a výslovné odsúdenie prebiehajúcich transportov. Z kontextu je však zrejmé, že s nimi cirkev nesúhlasila.
Napriek tomu sa cirkev v článku nevyhla ani antisemitským postojom. Tvrdí, že aj na Slovensku bol vplyv Židov škodlivý. Zmocnili sa vraj takmer celého hospodárstva a pôsobili škodlivo na ľud. Preto cirkev nemôže mať nič proti tomu, ak vláda vykoná kroky, ktorými bude tento škodlivý vplyv obmedzený. V Katolíckych novinách je s prihliadnutím na historické skúsenosti vyjadrené pochopenie pre protižidovské nálady.
Historik Letz hovorí, že ide o tradičný pohľad cirkvi na Židov, ktorý sa zmenil až po Vatikánskom koncile v roku 1965.
Cirkev Židom pomáhala
"Pravda je, že cirkev sa celkovo obetavo snažila pomáhať, výnimky sa vždy nájdu, protižidovská atmosféra na Slovensku bola, treba skúmať, čo ju vyvolávalo," povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda. Tvrdí, že to vnímali aj samotní Nemci, o čom svedčia aj zverejnené dokumenty o správach veľvyslanca Ludina do Berlína.
Aj Letz hovorí, že klérus Židom pomáhal. Ešte pred 14. marcom 1939 bolo pokrstených asi 8-tisíc Židov, na ktorých sa potom represie nevzťahovali. Tých, čo boli pokrstení až neskôr, sa represie týkali, ale s krstmi sa pokračovalo aj napriek tomu. "Možno pre ilúziu, že to niečomu pomôže," mieni Letz.
V postojoch katolíckej a evanjelickej cirkvi veľké rozdiely neboli. "Protestantské cirkvi krstili ešte viac Židov, ktorí o to žiadali, nekládli také veľké bariéry na prípravu na krst, to by mohol byť rozdiel," mieni Letz.
Katolícki biskupi adresovali vláde memorandum proti pripravovaným deportáciám Židov 12. marca 1942. Deportácie sa napriek tomu začali. Proti vydaniu pastierskeho listu, ktorý mal zaujať stanovisko biskupov k prebiehajúcim deportáciám Židov, zasiahol minister vnútra Alexander Mach, ktorý chcel, aby sa z neho vypustili práve dve vety namierené proti deportáciám. Ako druhú alternatívu navrhoval, že tam táto časť textu zostane, ale s jeho záverom. "S tým biskupi nesúhlasili a nakoniec vyšiel článok v Katolíckych novinách," hovorí Letz.
Kňazi v politike boli tradíciou
Podľa historika bola účasť kňazov v politike jej typickou črtou, aj keď v období vojny už prekonanou a doznievajúcou. Vyplýva to z dejín. "Kňazi sa začali viac zapájať do politického diania od 18. storočia, keďže Slováci nemali vlastnú inteligenciu."
Kňazi v politike "boli postavení pred také problémy, ktoré ťažko dokázali riešiť, bez toho, aby sa nejakým spôsobom nevrhol tieň aj na cirkev". Letz tvrdí, že cirkev si tento problém uvedomovala. Biskup Vojtaššák už v roku 1941 vydal obežník, aby sa kňazi do politiky nezapájali.
Napriek tomu bol Tiso popri prezidentovaní aj kňazom. Na otázku, či Tiso a jeho pôsobenie vrhlo tieň na katolícku cirkev, Gavenda odpovedal, že situáciu cirkvi to skomplikovalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
