volebných nápadov zo svojich myšlienkových trustov. Odvahu nachádza najmä pravica, čo je nečudo, keďže - aspoň tá slovenská - má v hlavách o zopár buniek viac ako Smer a spol. Tým nie je povedané, že dosť na to, aby sme si nezúfali, či - nedajbože - od nich čosi aj očakávali.
Po KDH, ktoré explodovalo v sobotu, sa ozvali z SDKÚ, že volebný program predstavia, k veľkému potešeniu celého východu - v Košiciach na 1.mája. No - zlomyseľník by žartoval, že dátum nebol zvolený len tak z brucha, ale má aj hlbšie posolstvo. My radšej verme, že z brucha nebolo zvolené miesto. Mikloš včera prezentoval akúsi ochutnávku.
Nehaňme SDKÚ pred 1. májom. Ak ale z materiálu Ide o úspešné Slovensko (tak sa bude volať), ktorý vraj vznikol z viacerých programových konferencií, vylúpol jadro, tak na nejakú reformnú vládu, ešte aj keby SDKÚ pri moci zostala, môžeme pomaly zabudnúť. Kľúčový sa zdá výraz, ktorý citovali dve agentúry nepriamo (bez úvodzoviek) - "udržanie reforiem". To má byť pre SDKÚ akýmsi leitmotívom, spolu so zodpovednou hospodárskou politikou a rozvoji založenom na vzdelaní a poznatkoch.
Bez toho, aby sa predbiehali udalosti, treba povedať, že "udržanie reforiem" sa rovná rezignácii na reformnú politiku. Reformy, dnes už sprofanované a vyprázdnené slovo, sa možno nehodia do kampane ako motív na navnadenie voliča. Sme unavení a mnohí majú zmien po krk, ak nie nad hlavu. Je to však, na strane druhej, SDKÚ, ktorá reformy tematizuje, a nielen v obrannom garde, ale aj ako útočný kyjak k nekompetencii Smeru. Vidíme a počujeme dnes a denne. SDKÚ je jediná aj z vládnych strán, ktorá sa hlási k uplynulým štyrom rokom aj bez mučenia a nebojí sa hovoriť, že boli dobré. Ak takáto strana teraz rozpráva iba o "udržaní reforiem", tak si buď neverí a chce len hájiť svoj výkon, alebo výzvy nasledujúcich rokov sama nechápe.
Alternatívou k ponuke Smeru, ktorou je reformy rušiť a meniť, totiž nie je "udržať" reformy, ale - rozvíjať ich a pokračovať v nich. SDKÚ, paradoxne (?) jediná strana, ktorá sa v kampani stavia k agende zmien pozitívne a (kvázi) aktívne, podsúva nebezpečnú ideu, že reformy sú akýsi stabilný (definitívny??) stav, dosiahnutý v končiacom volebnom období, ktorý treba už len obfukovať, zabalzamovať a vylepiť ceduľu - NERUŠIŤ! To je však omyl.
Aktuálny príklad - zdravotníctvo. V poslednom týždni Dzurinda asi dvakrát povedal, že reforma je - "nedokončená". Skôr to nespomínal. Predtým napr. hovorieval, že "stihli sme urobiť iba tú nepopulárnejšiu časť", alebo že je reforma urobená, ale "pacient to ešte nepocítil". To všetko s jasným zámerom nechať publikum, nech si domyslí, že pacientov a "poistencov" čakajú už len tie príjemnejšie veci. Veľký švindeľ. Pointa je, že práve tú "nepopulárnejšiu časť" politici zo zbabelosti resp. vypočítavosti odložili. A to, proti čomu sa štrajkuje, je polotovar. A jednou z najvyšších priorít, nie ďalšieho volebného obdobia, ale Slovenska, je transformáciu dokončiť. Lebo napr. úspech, ktorý premiér zvykne vyzdvihovať - zastavenie (presnejšie spomalenie) zadlžovania - bude veľmi dočasný.
Napriek tomu, že Zajac končí, čiže zdravotnícka téma nemá "gazdu", a Smer i SF ohlasujú rozsiahle revízie reformy, medzi prioritami SDKÚ zdravotníctvo nie je. Ešte raz: Ak sa nedotiahne transformácia nemocníc, sektor (špitály i poisťovne) sa neodštátni, nezúži sa zoznam plne hradených výkonov a nenaštartuje sa súťaž medzi poisťovňami, dlhodobo akoby sa neurobilo nič. Veľkou chimérou bude potom hovoriť aj o vyrovnaných verejných rozpočtoch do r. 2010 (už sa k tomu ale tak jednoznačne Mikloš nehlási).
SDKÚ, resp. programový nástrel zverejnený včera, uprednostňuje iné heslá. Mediálne ľúbozvučné: vzdelanostná spoločnosť, zdravá a spokojná rodina, rozvoj vidieka, kultúra a šport a ešte - hahaha - efektívny a dôveryhodný štát. Typický volebný moták na rozum - skoro ako Fidesz v Maďarsku. Prioritné oblasti, ktoré si vyberá SDKÚ, majú spoločné jedno: Konkrétne opatrenia musia mať - vynútene - prerozdeľovací a rozdávací charakter.
SDKÚ má právo cítiť sa unavená a demotivovaná, veď presadzovanie takého kvanta zmien, o koľko sa s väčším-menším úspechom pokúsila, muselo ubrať nielen z percent (čo nie je ešte isté), ale aj z energie a chuti. Tomu sa dá rozumieť. Dá sa prísť aj s programom - štyri roky prázdnin a zábavy, teraz nech robia druhí. To, čo nie je celkom fér, je tváriť sa reformne, a chystať sa pritom do kúpeľov.
Ale uvidíme. Až prečítajú celý program, možno odpadneme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
