neuveriteľné historky o tom, prečo vyviedli to či ono, školáci udivujú učiteľov "odvážnymi" dôvodmi, pre ktoré nemohli urobiť domácu úlohu či naučiť sa požadované učivo, no a mnohí z nás majú kolegov či známych, ktorí svojmu okoliu rozprávajú také neuveriteľné zážitky, ktoré sú síce evidentné "vylepšené" fantáziou, ale ktorým napokon aj sami ich autori uveria. No a to už ani nehovorím o politikoch, o ktorých sme už akosi automaticky zvykli predpokladať, že až na výnimky klamú až sa im z huby práši (je tu ale nepatrná možnosť, že ani mi nehovoríme pravdu, keď tvrdíme, že politici klamú...).
Prečo ale ľudia klamú? Dôvodov je zrejme viacero, pričom niektoré z ich môžu byť dokonca prijateľné (aj odborníci tvrdia, že zásada "hovoriť každému pravdu rovno do očí" skutočne nie je tou najlepšou zásadou). Aj keď vám dieťa prinesie zo školy zlú známku a máte sto chutí znosiť ho pod čiernu zem, poviete mu nakoniec to, čo si vôbec nemyslíte že to mohlo byť aj horšie a že si ceníte jeho snahu, a že sa určite vynasnaží (aj keď viete že nie) známku si opraviť. Kolegovi, u ktorého ste na návšteve, pochválite vkusne zariadený byt (i keď z jeho gýčovitosti vás rozbolela hlava), no a oblečenie kolegýň nemožno nepochváliť, aj keď by ste vlastnú partnerku zaprisahali, aby si nikdy nič podobné neobliekla. Niekedy sa týmto klamstvám hovorí milosrdné lži.
Vážny problém ale predstavuje skupina ľudí, ktorá má nepotlačiteľné nutkanie všetko "zaonačiť" a všetky fakty a skutočnosti prikrášľovať vymyslenými dôvodmi, udalosťami, historkami, vysvetleniami a dodatkami, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Odborníci nazývajú takýchto ľudí patologickými luhármi. Slovo patologický v podstate naznačuje, že ide o chorobný stav. Čo také sa však deje v mozgu patologického luhára, čo ho núti nehovoriť či prinajmenšom prekrúcať pravdu?
To sa pomocou modernej zobrazovacej metódy (štrukturálnej magnetickej rezonancie) pokúsil zistiť dr. Y. Yang so svojím tímom z McGillovej univerzity v Kanade. Yangov tím porovnával snímky patologických luhárov, asociálnych ľudí a zdravých ľudí. Ukázalo sa, že vo frontálnych lalokoch patologických luhárov je v porovnaní s mozgom ľudí z ostatných dvoch skupín menej sivej hmoty a naopak viac bielej hmoty. Ďalší výskum ukázal, že prírastok bielej hmoty u patologických luhárov je 22 až 26 %, pričom pomer sivej a bielej hmoty je o 32 až 36 % menší než u zdravých ľudí. Tým sa dá vysvetliť to, že lož sa u zdravých ľudí prejaví obojstrannou aktiváciou prednej časti mozgovej kôry, zatiaľ čo u patologických luhárov sa táto reakcia nevyskytuje. Luhár tak pravdepodobne nevníma nepríjemne to, že luže. Podľa kanadského tímu môžu byť spomenuté zistenia jednou z pravdepodobne viacerých príčin patologického klamania.
Patologickí luhári si tak vlastne môžu dať vystaviť lekárske vysvedčenie o tom, že za svoje luhanie nemôžu, pretože sú vlastne chorí. Že by bolo (aj) medzi našimi politikmi toľko chorých ľudí? Mne sa zdá, že nie. Neraz sa už totiž ukázalo, že u mnohých politikov (dobre no, nie len u nich) je ich klamanie vyvolané nie patologickým stavom, ale jednoducho zištnosťou. A to je veľmi zle. Choroba sa totiž (možno) dá liečiť, ale počuli ste už o vyliečení zo zištnosti?
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
