symbolicky je však aj akýmsi verdiktom o období rokov 1994-1998, čiže tzv. mečiarizmu. Aspoň na prvý pohľad totiž posilňuje interpretáciu, že ak niet jedinej kauzy, v ktorej by bol obávaný exriaditeľ SIS uznaný vinným, tak celá agenda o prepletení politiky a podsvetia, o zločinnej podstate mečiarizmu, ktorého symbolom bol práve Lexa (a podobne), bola vyvrátená v základoch.
Treba totiž vedieť, že práve kauza Triptychu zostala po sérii oslobodzujúcich rozsudkov v iných Lexových kauzách jediná, v ktorej bolo reálne očakávať právoplatné uznanie viny a odsúdenie. Tomu nasvedčoval aj prvostupňový výrok okresného súdu spred roka, ktorý dospel k záveru, že Lexa spáchal trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a vymeral mu síce smiešny, ale trest - peňažný: Pol milióna. Dôležitá však bola práve tá vina; aj keď iba na základe jednej kauzy, nikto nemohol tvrdiť, že Lexova SIS nekonala nad rámec zákona. Teda - do včera.
Po oslobodzovacom výroku KS, proti ktorému už niet odvolania (iba možno "dovolanie" ministerstva, čo urgoval Lipšic), môže už Mečiar s trojnásobnou intenzitou Hrušovskému vykrikovať, že "kedy sa vy ospravedlníte za to všetko, čo ste spôsobili?". Z Lexu máme pomaly martýra a mučeníka, ktorý má doma už zbierku cca 10 oslobodzujúcich výrokov. (Kauzy - sabotáž, mercedes, legalizanti, čierne fondy SIS, atď) Keby sa nevolal Lexa, ale akokoľvek inak, a išiel by s tým do Štrasburgu, vyhral by zrejme majlant.
Alebo sa veci majú predsa len zložitejšie? Predovšetkým sa žiada povedať, že oslobodenie spod obžaloby nie je celkom zrozumiteľné. V kauze Triptych išlo o to, a prvostupňový súd to pochopil, že SIS "rozpracovala" biskupský úrad v BB čisto policajnými metódami, keďže vraj mala informácie o snahe predať údajne vzácny obraz do Švajčiarska. Tento obraz - Triptych - však v tom čase mohol biskup Baláž prepiť, prekartať, alebo si do neho baliť salámu, mohol s ním robiť čokoľvek, keďže nebol v zozname chránených kultúrnych diel. To je podstata! A keď nebol v zozname, čo by bol jediný legitímny dôvod na záujem štátnych orgánov, tak ani SIS, ani polícia, ani Bezpečnostná rada štátu, nikto nemal nárok pchať nos a dokonca vyšetrovať, čo si robí nejaký biskup s cirkevným majetkom.
SIS však Baláža sledovala, nasadila agenta, ktorý akože obraz kupoval, pričom (nie je podstatné trestnoprávne, ale vieme) to bolo len preto, lebo držal stranu Kováčovi proti Mečiarovi. Toto sa stalo, príbeh nespochybnila ani včerajšia predsedníčka senátu, ktorá ale skonštatovala, že "konanie Lexu nevyhodnotil prvostupňový súd správne, lebo chýbal úmysel dopustiť sa trestného činu a chýbal aj škodlivý následok". A človeku môže len rozum zastať. Pretože, čo už je zneužitie právomoci verejného činiteľa, ak nie organizovanie spravodajskej akcie tajnej služby, ktorá nemá oporu v zákone? Vraj nebol úmysel spáchať trestný čin. Rozpracovala alebo nerozpracovala SIS akciu bez legitímneho dôvodu? A keby ho aj mala, úlohou tajnej služby je, ak má nejaké podozrenie, informovať policajné orgány, nie na vlastnú päsť chytať údajného páchateľa.
Oslobodenie Lexu nemá logiku, krajský súd tým povedal vlastne toto: Tajná služba sa na vás môže pod akoukoľvek zámienkou nalepiť a nasadiť provokatéra, aby vás kompromitoval. Keď sa vec prevalí a príde na to, že nebola opora v zákone, tak nič sa nestalo, veď oni nemali v úmysle spáchať trestný čin. Celkom dobre vyzeráme. Pri paragrafe zneužitie právomoci verejného činiteľa, keďže ide vždy o štátny (verejný) orgán, predsa nie je podstatný nejaký úmysel-neúmysel, ale proste to, či právomoc zneužitá bola alebo nie. Alebo nie?
Z Lexových káuz teda zostáva otvorená už iba Remiášova vražda. Z toho, čo sa vie, je veľmi pravdepodobné, že exriaditeľ SIS ani v tomto prípade gól nedostane. Dôkazová situácia je slabá a treba uznať, že vetchá bola aj v mnohých kauzách, ktoré sa k súdu dostali a tam sa nad nimi zavrela voda. Napriek tomu a to je najpodstatnejšie: K nejakému prehodnocovaniu Mečiarovej éry, a už vôbec nie k "ospravedlňovaniu sa" predsedovi HZDS najmenší dôvod nie je. Tieto všetky kauzy, a politici by to mali priznať otvorene, boli najmä pokusom napraviť dôsledky atentátu na základy právneho štátu, ktorým boli tzv. Mečiarove amnestie. Akty zastupujúceho prezidenta v marci a júni 1998 spôsobili, že nemohla byť vyšetrená najväčšia a najhoršia aféra Lexovej periódy v SIS - zavlečenie malého Kováča. Tam pritom ozaj nehrozí dôkazová núdza. Preto Lexov "shut out" (nulové konto) na súdoch neznamená ani impulz, ani potrebu meniť interpretáciu, podľa ktorej mečiarizmus znamená aj - okrem iného - prepletenie zločinu a štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
