ako plte a člny, ktoré boli už zdokonaleným dopravným prostriedkom po vode, oproti predchádzajúcim obyčajným kmeňom stromov. Kým ľudia nepoznali voz, slúžili im zvieratá, neskôr primitívne sane a vleky. Aká bola doprava u nás?
Archeologické nálezy dokazujú existenciu vozov na Morave v polovici druhého tisícročia pred n. l. a naším územím už v praveku a staroveku prechádzala významná medzinárodná jantárová cesta.
Rozvoj cestnej a vodnej dopravy sa predpokladá v keltskej a rímskej dobe, vnútrozemské i medzinárodné cesty začali budovať vo veľkomoravskom a ranofeudálnom období, čo uľahčilo po nich dopravu vozmi s volským a konským záprahom kupeckých karaván. Cestná rýchlosť týchto výprav sa odhaduje podľa terénu, stavu ciest a záprahu na dnes neuveriteľných 2 - 4 km za hodinu. Kupci a furmani kráčali pešo pri vozoch.
Typy vozov
Cesty mali rôznu kvalitu a jej sa prispôsobovali aj typy vozov. Na piesčitých a močaristých terénoch v stredoveku nestavali dostatočne tvrdé cesty a preto na nich ani nemohli prevážať tovar v ťažkých kupeckých vozoch nazývaných maža. Tam museli kupci prispôsobiť svoje vozy stavu ciest s nedostatkom vhodnej zeminy a kameňa a používať ľahšie typy vozov. V colných listinách z Drienova, ktoré spomína v publikácii Košice - Balt prof. O. R. Halaga, sa uvádza "veľký voz maža" aj "ľahší voz", ktoré tie isté listiny s odstupom 20 rokov (1373) nazývajú "spútaný voz" a "nespútaný voz". Spútaný voz bol nekrytý doskový alebo rebrinový voz, na ktorom upevňovali, spútavali tovar povrazmi k doskám a rebrám voza a keď bol naložený, prikrývali ho poňvou. Poňva bola nepremokavá plachta, ktorú tiež pevne zviazali. Nespútaný voz mal hotovú vrchnú časť, aj keď nebol úplne uzavretý, nemuseli do neho naložené baly tovaru, sudy upevňovať. Voz maža volali aj štvorkolesový. K ťažkým vozom maža patril aj "košický voz", ktorý bol okutý železom. Vo vozoch maža dopravovali vtedy cenné diaľkové tovary ako hovädzie kože, víno, med, solené ryby, látky v baloch. Dopĺňali ich sudmi a balmi s rôznym tovarom. Maže vyžadovali tvrdú cestu. Lenže nie všetky verejné cesty boli aj kupecké pre domácich aj zahraničných kupcov. Pre nich boli povinné diaľkové cesty a len tie, po ktorých sa podľa príkazu panovníka tovar vozil, viedol alebo nosil. Vozilo sa aj na dvojkolesových taligách a nosili ho aj nosiči. Taliga, ktorú ťahal aj človek, bola po celej Európe rozšíreným a obľúbeným dopravným prostriedkom. V Uhorsku ju volali voz kráľa Ladislava a zapriahali do neho dva aj tri kone.
Za kráľa Žigmunda sa objavujú ďalšie ľahšie vozy, a to koľa a koč. Koľa používaná na vozenie potravinárskych tovarov, aj v prevádzke baní a v 16. - 17. storočí sa na nej v miestnych podmienkach prevážal tovar a používala sa aj ako miestna doprava ľudí, bola predchodcom koča. Vyvinul sa z nej ľahký štvorkolesový voz s väčšími zadnými kolesami, ťahaný troma koňmi a pohodlné cestovanie umožňovali práve zadné kolesá. Koč podľa prof. Halagu súvisí s obcou Kocs na ceste z Budína do Viedne. Kráľovský dvor používal koče na dopravu tovaru aj ľudí. V mestách na východnom Slovensku slúžili koče v polovici 16. storočia na cestovanie radných pánov, aj na diaľkovú prepravu tovarov, ktoré súčasne sprevádzali.
Poštová a dostavníková doprava
S rozvojom miest, obchodu a baníctva rýchlejšie vzrastala aj pozemná doprava, cesty začali upravovať a udržiavať. Obchodníci si zabezpečovali dopravu vlastnými prostriedkami, rovnako banskí podnikatelia, feudálom ju obstarávali poddaní v rámci feudálnych povinností. Od roku 1528 bolo pravidelné poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, od roku 1558 sa predĺžilo do Košíc. Rozmach zaznamenala rozširovaním dopravných trás. Jej najvýznamnejším centrom bola Bratislava, kde sa v 18. storočí striedalo päť tratí. V osobnej dostavníkovej doprave vznikli v prvej polovici 19. storočia trate Bratislava - Banská Bystrica (cesta trvala 33 a pol hodiny), Budapešť - Košice (rýchlosť 6,4 km za hodinu), sezónne premávali dostavníky z Bratislavy do Piešťan, čo trvalo 7 - 8 hodín. Celkove prevládala ešte v polovici 19. storočia na Slovensku osobná doprava koňmo (v sedle) nad dopravnými vozmi. Podľa parížskeho a londýnskeho vzoru sa v Prahe objavuje omnibusová doprava - v roku 1830 už premávala podľa cestovného poriadku. Na Slovensku bola v roku 1846 uvedená do prevádzky prvá konská železnica Bratislava - Trnava v dĺžke 63,2 km. Osobnú dopravu obstarávali denne dva páry poštových vlakov, ktoré tvorili dva osobné vozne s prvou, druhou a treťou triedou. Ťahal ich jeden alebo dva kone, ktoré sa v staniciach prepriahali a cesta z Bratislavy do Trnavy trvala tri hodiny. R. 1873 bola na tejto trati otvorená parná prevádzka. V Košiciach schválili konskú koľajovú dráhu v roku 1884, premávať začala v roku 1891. Konské poťahy postupne nahradzovali parným rušňom. Košická tramvaj bola elektrifikovaná od roku 1913.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
