obručami. Sudy rôzneho obsahu sa používali aj na prevážanie tovaru v diaľkovom obchode na vozoch alebo pltiach, člnoch, lodiach. Aby ich obsah ako haringy, slané ryby, med bol dobre zabezpečený, sudy zalievali smolou.
Debnárstvo bolo veľmi rozšírené remeslo. Do konca 18. storočia vzniklo na Slovensku 39 debnárskych cechov, z nich najstaršie boli v Prešove, kde mali cechový štatút v roku 1475, v Bardejove so štatútom z roku 1480, Sabinove - 1526, Bratislave - 1548, Žiline - 1559, Trnave - 1562, Jasove - 1570 a v ďalších mestách. V niektorých oblastiach súvisel rozvoj debnárstva s rozvojom vinohradníctva, ktoré potrebovalo na výrobu vína rôzne sudy, preto sa vo vinohradníckych mestách darilo aj debnárom najviac v 17. - 18. storočí. Za feudalizmu sa debnárstvo na Slovensku vyskytovalo vo všetkých strediskách remeselníckej výroby i na dedinách. Debnári nevyrábali iba sudy, ale aj rôzne kade, šafle, tiež drobný jarmočný tovar ako geletky, putne, masličky z mäkkého lipového, slivkového alebo javorového dreva. V roku 1910 pracovalo v debnárstve v slovenských župách takmer 1500 ľudí, za socializmu sa debnárska výroba sústredila do výrobných družstiev alebo do vinárskych závodov.
Sudy neboli iba nádobami na kvasenie vína, kapusty, na uchovávanie medu a iných produktov a tekutín, ale platili ako oficiálna miera na tekutiny až do zavedenia metrického systému v roku 1874. Boli rôznej veľkosti podľa obsahu. Jeden sud vína na východnom Slovensku obsahoval 160, 200, 250, 300, 400 - 480 holieb. Na západnom 240 - 640 holieb, jeden sud piva 320 - 600 holieb. Jedna holba bola od 0,84 do 1,06 litra.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
