Lary (3), manželka diplomata Miroslava Lajčáka. Jarka Hargašová-Lajčáková. Usmievavé, jemné žieňa s príjemným smiechom a kultivovaným prejavom. To sú veci, ktoré nemôže nikto, kto s ňou príde do kontaktu, prehliadnuť. Príjemná a zhovorčivá bola aj počas nášho rozhovoru.

O minulom roku sa hovorilo ako o roku zmien. Bol taký aj pre vás?

- Určite. V januári sme sa sťahovali z Belehradu, kde bol manžel veľvyslancom, späť na Slovensko. Asi každá žena si vie predstaviť, čo znamená presťahovať celú domácnosť aj s deťmi. Navyše už Vanesa musela naskočiť do školy, robiť rozdielové skúšky, mali sme maličkú, manžel sa hneď stal šéfom organizačného tímu pre prípravu summitu Bush-Putin, takže som to musela zvládnuť viac-menej sama. Potom som začala pracovať, zmenila som firmu, manžel dostal zaujímavé poverenie v Čiernej Hore. Takže náročný, ale zaujímavý rok.

Tešili ste sa na návrat na Slovensko?

- Mám pocit, že s pribúdajúcimi rôčkami som stále radšej doma. Stále viac som naviazaná na svoju rodinu, príbuzných. Srbsko nie je ďaleko, necelých 600 kilometrov, takže sme chodili často domov, ale veľmi som sa tešila na návrat. Na rodičov, na sestru... Tak, ako sa človek v istom období snaží vyletieť z hniezda a osamostatniť sa, teraz mám pocit, že čím som staršia, tým viac potrebujem svoju rodinu.

Odchádzalo sa vám do Srbska ťažko?

- Šla som tam vo vysokom štádiu tehotenstva, takže pocity boli zmiešané. Vedela som, že tam idem porodiť. Nikoho som tam nepoznala, je to cudzia krajina, iný jazyk... Takže som tam šla s veľkým očakávaním. Bála som sa aj, ako to zvládnu dievčatá v škole (okrem Jarkinej dcéry Vanesy žila s nimi v Srbsku aj dcéra Miroslava Lajčáka z prvého manželstva, Nikola, pozn. redakcie) Navyše sme mali prvýkrát všetky tri dievčatá pohromade. To bola pre mňa veľká rodinná výzva, ako zvládnem všetky tie vekové kategórie, ako to doma ukočírujeme. Ale myslím si, že to bolo veľmi fajn.

No spočiatku určite veľká zmena. Z dvoch ste sa rozrástli rovno na päťčlennú rodinku...

- Musela som začať variť vo väčších hrncoch, lebo kým nás bolo jeden a pol človeka, dojedala som ešte tri dni. A odrazu, hoci som navarila dosť, na večeru už nič nebolo a začínala som odznovu. Okrem toho som mala pocit, že u nás v jednom kuse ide práčka...

Ako zmenil váš život Larin príchod na svet?

- Absolútne. Neviem, či si to ešte žena v mojom veku môže dovoliť, ale skutočne to vrelo odporúčam. Táto životná skúsenosť sa nedá ničím nahradiť. Odrazu si opäť uvedomíte, že žiadna kariéra fungujúcu rodinu nenahradí. Mnohé moje známe mi hovorievali, že to len do médií hovorím, že odídem z televízie, lebo z vrcholu sa veľmi ťažko odchádza. Ale ja som vedela, že to urobím a že mi to nebude robiť žiaden problém. Dokonca, keď sme prišli do Srbska, manžel mal pocit, že ma vytrhol z kolotoča spoločenského života, že mi to bude chýbať. Tak ma chcel stále niekam pozývať, aspoň na večeru. A keď som si chcela kúpiť štvrté tepláky, povedal mi, prosím ťa, kúp si kostým (Smiech). Naozaj som si to veľmi užívala. Náš malý škvrk je neuveriteľný. Je na baterky, doteraz sme nespali jednu jedinú noc, pretože Lara zo zásady nespáva. Ale je to neskutočný zdroj pozitívnej energie. Myslím si, že človek pri bábätku omladne. Pamätám si, že keď sme ju priniesli z pôrodnice, niekoľko týždňov som vkuse nespala, mala som už čierne kruhy pod očami a manžel mi povedal, užívajme si aj prebdeté noci, lebo to tak rýchlo ujde a nikdy sa to nevráti... Už sme to obaja zažili pri starších dcérach. A je pravda, že aj keď sme úplne unavení a na dne, keď vidíme to malé, nabije nás to neskutočnou energiou.

Váš manžel má okolo seba samé ženy. Kto koho rozmaznáva?

- Ja som z troch sestier a ešte u nás bývala babka, takže môj otec bol v takej istej pozícií a vždy bol autorita. Stačilo, aby sa na nás pozrel a už sme stáli v pozore. A myslím, že je to podobne aj u nás. Mirko je absolútna autorita pre všetky baby, dokonca aj pre tú najmenšiu, a to už je čo povedať. Všetky ho obdivujú, robia naňho veľké oči a on to s nimi naozaj vie. Ale rovnako aj ony s ním. Ja som tam už iba do počtu. (Smiech)

Na televíznu obrazovku ste sa vrátili relatívne skoro. Museli ste riešiť dilemu, či ostať s malou doma alebo sa vrátiť do práce?

- Vedela som, že nechcem ostať do konca života žena v domácnosti. Predsa len, do dôchodku je ďaleko... Navyše ani status manželky diplomata vám nič nezabezpečuje. Chcela som pracovať. No čím je väčší časový odstup a čím viac rokov človek má, tým je to problematickejšie. Najmä v tomto období, keď je módou zamieňať novinárčinu až za modeling, kde pôsobia mladučké, krásne dievčatá. Potom je problém vrátiť sa.

Prečo ste sa napokon nevrátili do Markízy, ale prešli do verejnoprávnej televízie?

- Nebolo to jednoduché rozhodnutie. V Markíze som bola nie od prvého okamihu, ale ešte pred začiatkom vysielania, keď sme ani nevedeli, ako to celé dopadne. Takže mám k nej nostalgický vzťah, stála som pri jej zrode. Ale na druhej strane som mala pocit, že sa tam veľa zmenilo, že v situácii, keď to reality šou úplne prevalcovali, nemám šancu nájsť si tam miestečko. Hoci som bola odhodlaná, že sa k športu, ktorý milujem, vrátim, vnútorne som si vravela, že by sa človek mal niekam posúvať a nemal by stagnosť. Potom prišla táto ponuka. Bolo to ťažké rozhodovanie. No ľudia okolo mňa ma povzbudzovali, aby som do toho šla.

Bola rozlúčka s Markízou slzavá?

- Bola. Keď sa to ´prevalilo´, začali mi volať bývalí kolegovia, hlavne chalani zo športu. A zavolal mi aj kolega, ktorý by bol možno na môj nástup doplatil miestom a povedal mi, že mu je to hrozne ľúto... Vtedy som sa rozplakala...

Vracali ste sa do pracovného kolotoča s predsavzatím, že kvôli rodine zvoľníte tempo?

- Prácu ´klamať´ neviem, ale na druhej strane moderovania, ktoré som kedysi robila bežne takmer denne a ročne som najazdila 60 tisíc kilometrov, už nerobím. Som ochotná prisľúbiť moderovanie raz za mesiac, no aj vtedy si poviem, že tie peniaze nestoja za to, aby sme ako rodina nemali spoločný víkend. Oni to totiž strašne ťažko prežívajú. Takže sa to snažím redukovať.

Ako vyzerajú vaše rodinné víkendy?

- Sú vyplnené klasickými vecami ako nákupy, prechádzky, sánkovačka, kino... A snažíme sa navštevovať babky. Jedna je len 100 kilometrov od Bratislavy, tam chodievame častejšie, druhú máme na východe.

Padli v prípade vašich dcér jablká ďaleko od stromu?

- Neviem. V každom prípade malá je úplná napodobnenina môjho manžela. Fyzická, ale aj povahou. Niekedy sa z toho až smejeme a manžel si občas vzdychne so slovami: "Bože, to som aj ja taký protivný?" (Smiech) A Vanesa, tvrdia, že sa fyzicky začína na mňa podobať. Neviem. V každom prípade je humanitný typ, s matematikou a fyzikou sa nekamaráti. Tak uvidíme, čo z toho bude...

Žeby u vás vyrastala nová moderátorská generácia?

- Neviem. Mám pocit, že Vanesa má príliš pred očami negatíva...

Vadí jej vaša popularita?

- Myslím, že už je nad vecou. Ale keď som prešla z rozhlasu do televízie, demonštratívne ju nepozerala. Vnímala ju ako niečo, čo jej berie mamu a ona to ignoruje. Teraz má 13 rokov a je skôr mojím kritikom - či som mala dobré vlasy alebo nie... A keďže je v puberte, tak ma viac kritizuje, ako chváli.

Čo stojí viac energie, malé dieťa alebo dieťa v puberte?

- Minule som si tak vzdychla, že panebože, mám to ja život... Učiteľka v škôlke mi totiž povedala, že Lara je práve v období vzdoru. A ja hovorím, čo som komu urobila, jedna v období vzdoru, druhá v puberte. (Smiech)

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Že budeme s manželom spolu...

Sami?

- Deti sú u babky, pôjdeme ich vyzdvihnúť. Teším sa na tieto spoločné chvíľky, lebo Mirko je teraz viac v Čiernej Hore ako v Bratislave. A teším sa, že neodletí v pondelok, ako pôvodne plánoval, ale až v utorok... To sú také naše radosti.

Ako často máte čas na romantické chvíle?

- Úplne minimálne. Ale musím sa priznať, že počas tohtoročného Silvestra sme strávili medový týždeň. Deti sme nechali u babky. Veľmi sa tešili, lebo je to na kopaniciach, kde je krásne, sánkovali sa, dokonca nechceli ísť ani domov. A ja som sa tešila, lebo sme boli prvýkrát sami, odkedy sme spolu...

Čím vás váš manžel zaujal?

- Prvý moment nebol taký, že by som hneď o tom uvažovala. Ale zaujal ma tým, že mu neustále zvonil telefón a on odpovedal striedavo v angličtine, nemčine, ruštine. Vtedy som zbystrila pozornosť, lebo nám ženám sa schopní muži páčia. A potom sme sa bavili o tenise a dohodli sa, že si pôjdeme spolu zahrať...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.