zimných strát. Apríl je obdobím rastu včelstiev do znáškovej sily. Repka na juhu Slovenska začína kvitnúť, v týchto oblastiach preto máme iba mesiac na prípravu včiel na znášku.
Včelstvá začínajú pravidelne lietať za vodou, peľovou, ale i nektárovou znáškou. Na ich ošetrovanie a podporovanie intenzity rastu v apríli nejestvuje všeobecný recept. Zásahy a postupy musíme meniť tak, ako sa mení počasie. A aprílové počasie je veľmi vrtošivé. Skúsenosť hovorí, že najmenej problémov je so včelstvami, ktoré prezimovali silné. Netreba ich zužovať, nevyžadujú si ani utepľovanie úľov.
Pravdepodobnosť prepuknutia nozémy či kalenia vnútri úľov je oveľa nižšia ako pri včelstvách, ktoré na jar sedia na štyroch alebo piatich rámikoch. Pri prudkom ochladení im nehrozí ani oslabenie či pribrzdenie rozvoja následkom strát lietaviek. Slabšie a veľmi slabé včelstvá, ktoré zimovaním utrpeli väčšie straty, treba pospájať alebo zužitkovať ako náhradné (v silnejších včelstvách pri zimných stratách matiek).
Čo vplýva na jarný rast včelstiev?
Včelstvá v jarnom období sú obzvlášť citlivé na hospodárenie s teplom. Starých zimných včiel ubúda, plochy plodu narastajú. Do včelstiev preto zbytočne nezasahujme, neotvárajme plodiská, pokiaľ denná teplota nedosahuje aspoň + 14 oC. Plod sa totiž môže podchladiť a hrozí prepuknutie hniloby včelieho plodu.
Opačným extrémom je, ak do včelstiev pri dlhšie trvajúcom ideálnom počasí, kedy je bohatá peľová znáška, nezasiahneme. Silným včelstvám stačia tri-štyri takéto dni na to, aby plodisko zaplnili peľom. Matka, ktorá denne zvyšuje počet nakladených vajíčok, nenachádza voľné bunky, čo má za následok prebúdzanie rojovej nálady. Túto náladu však nevyvoláva samotná matka, ale postupne narastajúci nepomer medzi otvoreným a uzatvoreným plodom. Riešením je nasadenie ďalšieho nástavku (nízkeho), alebo odoberanie peľových plástov a ich náhrada plodiskovými plástami a medzistienkami. Na medzistienky však pozor! Včelstvá sa pustia do ich stavby len vtedy, ak bude aspoň podnecovacia znáška z prvého jarného kvetenstva.
Jarný rozvoj včelstiev brzdí mokré vnútroúľové prostredie v úli. Môže byť spôsobené zatekajúcou strechou úľa či zrážaným vodných pár v chladných rokoch (pri nedostatočnom vetraní). Zužovaním letáča nepomáhame hospodáreniu s teplom, ale skôr naopak: včelstvo musí vynaložiť oveľa viac energie na dosiahnutie optimálnej teploty plodového chumáča a neskôr aj celkovej vnútroúľovej teploty, ako pri celkom uvoľnenom letáči. Tento problém sa však opäť týka včelstiev oslabených vplyvom zimovania alebo postihnutých chorobami (tichá nozematóza, varroatóza či následná viróza). Vonkajšie príznaky týchto ochorení sú takmer nepozorovateľné. Odrážajú sa iba v spomalení rastu alebo v slabnutí včelstva. Riešením je likvidácia postihnutých včelstiev, k čomu sa však odhodlá len máloktorý včelár.
Nedostatočné množstvo zásob. Veľká spotreba medu v zime alebo neupotrebiteľné medové zásoby spôsobujú, že včelstvo trpí hladom a šetrí; v krajnom prípade vyhrýza a požiera plod. V takomto prípade dopĺňanie zásob pridávaním cukrového roztoku nebýva ideálne. Je skôr kontraproduktívne, lebo spôsobuje predčasné opotrebenie včiel. Pomáha pridanie mierne nahriatych medových plástov s tekutým, nie však skryštalizovaným medom. Plásty mierne oškriabeme, aby sa včely skôr dostali k medu. Súčasne týmto vyvolávame i podnecovací efekt.
Autor: Ing. Tibor JÓKAY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
