odborového zväzu (SOZ - všetci zdravotníci) s Asociáciou fakultných nemocníc (AFN).
Hoci zažehnané ešte všetko nie je a čaká nás rokovací týždeň s menšími špitálmi, ako občania a poistenci si môžeme predbežne gratulovať. Jednoducho, v prostredí (štáte), kde vypadávajú nemocnice a hrozí, že vás neošetria, a ešte musíte riešiť, čo je odkladná a čo neodkladná zdravotná starostlivosť, nuž v takom prostredí sa necítite dobre. Bez ohľadu na to, že poniektorí možno doktorom aj fandia, keďže - väčšinou - všetci máme toho svojho jedného, ktorému dôverujeme a vieme, že ak ho naozaj potrebujeme, tak je dôležitejší i ako advokát, daňový poradca, či osobná kozmetička... Ktorí, a to je fakt, zarábajú lepšie.
Radikálni odborári Mariána Kollára (LOZ) utreli hubu. Rudolf Zajac ich dobehol, ako len zajac vie... Medzitým, čo trúbil na celé Slovensko, že vládu do mzdových rokovaní nič nie je, lebo to je pracovnoprávny spor medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, jeho štátni riaditelia sa dohodli na kolektívnej zmluve s umiernenenejším SOZ. Na podpise sa minister dokonca sám zúčastnil, čím poprel nielen neangažovanosť vlády resp. rezortu zdravotníctva, ale tak trochu aj argumenty o nedostatku zdrojov a prehnanosti požiadaviek, ktoré by zruinovali špitálske rozpočty. Fakt je, že 20-percentné navýšenie platov v dvoch krokoch (10 percent máj a 10 december) už veľmi nezaostáva za požiadavkou LOZ, ktorá bola - a formálne ešte je - 25 percent. Spokojne sa preto dá napísať, že doktori svoj mzdový štrajk vyhrali, hoci sa doň ani poriadne nepustili. Pretože, všakáno, napr. to, čo vydávali za akože štrajk napr. v Košiciach, teda sviatočný režim počas sviatkov, bola skôr paródia na štrajk. V Bratislave to vyzeralo o chlp vážnejšie, naozaj sa pacienti posielali aj domov.
O víťazstve svedčí, že dosiahli fakticky 80 percent požadovaného (20 percent zvýšenia z 25). Ak si vybavíme mzdové konflikty v zahraničí, ani chýrni francúzski či nemeckí odborári si väčšinou nevybojujú čiastku tak blízko k maximu, čo pýtajú. Požiadavky sú vždy prestrelené, aby bolo dosť priestoru na kompromis, ktorý zvyčajne býva buď niekde v strede, alebo bližšie k predstavám zamestnávateľa. Isteže nemajú "fakultní" doktori jasať, veď ich OFICIÁLNE príjmy budú i tak stále nedôstojné, ak ale vezmeme napr. košickú FNsP, kde už minulý rok išli hore o 13 percent, tak za dva roky je to už úctyhodných 33. Takže aspoň u Šajtyho (riaditeľ) by už konečne mohli prestať so sťažnosťami na reformu zdravotníctva. Alebo nech povedia nejaké iné 2 roky, keď si polepšili o tretinu...
Základný problém platového prímeria, ktoré, zdá sa, dočasne nastáva, nie je Marián Kollár a jeho LOZ, ktorí sa nechcú zmieriť s porážkou a stále pýtajú 25 percent, ale to, odkiaľ manažmenty ôsmich fakultných nemocníc, ktoré dohoda pokrýva (teda nie menšie), vezmú peniaze. Bratislavský direktor Potičný, z ktorého rastie televízna hviezda (štrajk - schody ku kariére!), začerstva "prisľúbil" prepustenie stoviek zamestnancov. To je lepší prípad - racionalizovať treba, Lenin v zdravotníctve stále žije. Sú však riaditelia, čo krútia nosom a hovoria, že ľudí sa zbavovali už dosť a viac sa nedá. Dobre - dokážu teda zefektívniť prevádzku? Ušetriť na liekoch? Nebotyčná tragédia by bola, keby sa lepšie mzdy "vyhospodárili" na starostlivosti o pacienta. Sporiť na tomto mieste je totiž najľahšie.
I preto tá rýchla kolektívna zmluva trochu smrdí. A zvlášť ešte v prípade, že by za ústupkom riaditeľov mal byť tlak Zajaca, ktorého možno motivovalo iba to, aby porazil Kollára (a Martinákovú a Škodlera). Ak v špitáloch majú zdroje na 20 percent, tak fajn. Pridávať by sa ale malo len toľko, koľko je zodpovedné. Boh vie, ako špekulujú títo "Zajacovi" riaditelia. Netreba zabúdať, že Zajac o dva mesiace končí a o ďalší jeden sa minister bude volať napr. - horribile dictu - Paška. Alebo - appage satanas - Škodler. (Smiať sa môžete, ale len do júla.)
Hoci nie je celkom vylúčené, že LOZ a Kollár 2. ája štrajk zase naštartujú, keď sa SOZ dohodne ešte s menšími nemocnicami, na čo sú slušné vyhliadky, s vysokou pravdepodobnosťou je cirkusu koniec. Uľavilo by sa každému. Bol to štrajk výsostne politický, ak nie v réžii, tak za masívneho "pricmrndávania" opozície. Je hnusné a zvrátené organizovať krízu, na ktorú mohli doplatiť nevinní ľudia, zo zištných dôvodov. Zároveň sa patrí povedať, že Zajac je v tejto chvíli už naozaj balvan, ktorý si zaslúži poďakovanie, ale mal by sa už pratať. Je obrovské nešťastie, že ten chlap nemá toľko inteligencie, aby si uvedomil, že urážkami oponentov podráža vlastnú reformu, ktorá má problémov akurát dosť aj bez jeho spôsobov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
