"Blázinec" na plné obrátky
Po bežnom kolobehu športových zápolení je apríl doslova "blázincom". Fanúšik nevie, kam skôr skočiť, lebo play-off láka a šteklí nervy. To je pravé orechové, keď po neraz nezáživnom priebehu sa akoby zázrakom jednotlivci i kolektívy trhajú. Odkiaľ sa v nich zobrala zrazu zázračná sila, vymodlikali si ju či nebodaj našli po potulkách v prírode? Kdežeby! Len zamenili chudorľavé výkony za také, za aké by mali brať gážu. Takže asi by bolo načim vymyslieť čosi také, aby sa dlhodobá časť oprostila od fádnosti a únavnej nezáživnosti. Lenže takého kľúča niet a netreba stále hľadať elixír dravosti i atraktívnosti v hracom systéme, ale v prístupe aktérov.
Kým v basketbale, vo volejbale či v hádzanej ešte len čakáme na dekorovanie majstrov, v hokeji sa už objavila nová hviezda či skôr hviezdička na extraligovom nebi. Bol to ľúty boj a emócie lomcovali oboma tábormi. Slovensko najprv akosi vlažne prijímalo fakt, že si to rozdali piaty a šiesty po základnej časti, ale nasadením aj taktickými šachmi nakoniec Poprad i Žilina vtiahli do víru diania všetkých. S pribúdajúcimi zápasmi to bola ozajstná "podívaná". So všetkým čo k tomu patrí, takže ani v bitkách či vyhláseniami pod pás zo strany bossa spod Dubňa alebo prekáračkách pri prideľovaní kvóty vstupeniek pre fanúšikov súpera séria nezaostala za predošlými. Krásne na tejto kapitole najvyššej súťaže bolo to, ako si súperi padali do náručia po poslednom vystúpení. Predtým rivali na život a na smrť sa vzájomne utešovali či blahoželali si. Aj to je príklad, že šport spája a nerozdeľuje (ak je vôľa) a koniec koncov až na jeden incident na popradskom ľade aj tak táto séria bola na rozdiel od niektorých iných oveľa kultivovanejšia i kultúrnejšia. Však tragédia nie je to, ak ktosi stratí vyhliadky na titul. Je to len veľká pasca nádejí a mocné rozčarovanie, keď pot vycedený počas stoviek hodín zápasov a tréningov akoby vyšiel navnivoč. Ale len zdanlivo, lebo život ide ďalej a čo nebolo včera, môže byť zajtra. Keď už nič iné, tak Podtatranci iste dosiahli aj to, že si získali nielen ďalších sympatizantov i pri Váhu či Dunaji, ale aj väčšie domáce divácke zázemie v nastávajúcom ročníku. V tejto súvislosti oddá sa pripomenúť tým, čo určujú dejiská medzištátnych hokejových stretnutí, aby naďalej obchádzali východ, lebo tunajší ľudia zrejme ešte nedorástli na to, aby sledovali naživo adeptov, čo budú štartovať na MS. V iných regiónoch sú asi vyspelejší diváci a svojím správaním zrejme neurobia hanbu pred svetom vykrikovaním vulgárností, kým u nás by írečité povzbudzovanie v nárečí mohlo vyvolať u hráčov zmiešané pocity. Azda by i nerozumeli... Radšej dávajme slovenskú reprezentáciu do Piešťan a Žiliny a možno je to súčasť psychologickej prípravy, aby si borci zvykli hrať aj pred prázdnejšími tribúnami. Veď čo ak sa im to zíde na šampionáte?
Po extempore Trnavčanov Adamca a Bachratého sa nechala počuť i naša futbalová generalita a šéf SFZ Laurinec urobil smerom k delegátom a rozhodcom poriadne bu-bu-bu. Muži s píšťalkami, i tí, čo ich hodnotia, sa už trasú od strachu, lebo akonáhle nabudúce falošne fúknu, budú sa porúčať. Takže už vedenie zápasov nebude žiadna selanka, ale tvrdá drina a božechráň, aby sa ktosi pokúšal o kontakty s arbitrami pred tým, ako sa dostanú na pľac. Už aj budú odháňať pochlebovačov a úlisníkov. Veď chceme predsa viac Micheľovcov, aby sme zdatných rozhodcov mohli exportovať na svetové trávniky, a nie ledajakých "béčkarov". Takže už bude všetko regulárne!? Ale vlastne akože je to - doteraz to kóšer teda nebolo, keď prišiel tento verbálny apel prezidenta zväzu? Veď sa všetci tvárili - ja nič, ja muzikant. No slovami hlušinu neodvezieš a neodstrániš, iba poriadnou lopatou ju treba poodhadzovať. Na to ale musia nabrať tí hore odvahu a urobiť aspoň to, čo v Čechách. Ak si na to netrúfnu, môžu sa spojiť so špecialistami, čo majú technické prostriedky aj oprávnenie čistiť futbalové rybníky od bahna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
