vykročiť do života a uživiť sa. Skôr prekvapením ako pravidlom je, keď sa nájde nejaká spoločnosť, ktorá prejaví ochotu pomôcť.
"Oslovila nás prešovská spoločnosť Spravbyt s tým, aby sme navrhli jedného z našich deviatakov. Ponúkajú mu finančnú podporu počas stredoškolského štúdia a trvalé zamestnanie v ich spoločnosti. Nebude pre nás ľahké vybrať len jedného," zdôverila sa nám riaditeľka Špeciálnej základnej školy internátnej (ŠZŠI) v Prešove Beáta Porubská. Cení si takú pomoc, lebo vie, s čím tieto mentálne, niekedy aj fyzicky postihnuté deti zápasia. Stáva sa, že skončia učilištia a ako 18-roční musia odísť z ich zariadenia. Často ostávajú na ulici alebo sa vracajú do rodinného prostredia. Neradi.
Počas rokov v ŠZŠI sa čosi naučili, zvykli si na istý štandard starostlivosti a nadobudli v rámci svojich možností predstavu o živote, ktorú však nemôžu naplniť. Štát do nich roky investuje prostriedky na výchovu, ale konečný efekt je často nulový. Niektorí sa snažia chodiť do školy a dosiahnuť svoje ciele aspoň v rámci možností. Sú aj takí, ktorí len čo nie sú pod dohľadom vychovávateľov, prestanú chodiť do školy, dievčatá otehotnejú, ale nevedia sa potom o svoje deti postarať a problémy sa nabaľujú. No najčastejšie, ba takmer spravidla, sa nevedia zamestnať a uživiť. Či už so vzdelaním, alebo bez.
Zaujímali sme sa, ktorý z chlapcov bude ten, ku komu pomoc príde. "Je to naozaj ťažké rozhodnutie. Deviatak Miro Kaleja z Jarovníc je veľmi zručný. Pracuje s drôtom, už si sám robí výtvarné návrhy a podľa môjho názoru, keby dostal šancu ísť do vhodnej školy s umeleckým zameraním, raz by sa tým mohol živiť," nahlas zauvažovala riaditeľka Porubská. Keď hovorila o vhodnej škole, mala na mysli aj to, aby tolerovala jeho mentálne schopnosti.
Druhým z navrhnutých je Dávid Červeňák z Miľpoša. Má ešte osem súrodencov, dokonca aj sestru-dvojča a všetci sú doma s rodičmi. Len on ostáva v ŠZŠI. Ešte donedávna tam bol s dvoma ďalšími bratmi, ale tých si rodičia vzali domov. "Vyzvala som rodičov, aby požiadali o zrušenie ústavnej výchovy. Myslím si, že teraz sa už dokážu oňho postarať. Otec pracuje, ale nie som si istá, či mu pomôžu aj so vzdelaním. Je taký zručný a učenlivý. Želala by som si, aby aj on dostal šancu," dodala.
Tretím chlapcom je internátny žiak Ľuboš Greguš. Na víkendy chodieva domov do Chminianskych Jakubovian, no zakaždým sa vracia poznačený rodinným prostredím s nízkym sociálnym štandardom. Pod ich vplyvom má mentálne postihnutie, ale podľa riaditeľky môže byť z neho zručný pracovník v nenáročnom manuálnom povolaní. "Pri Ľubošovi sa obávam, že keď skončí deviaty ročník, mama ho nebude finančne podporovať, aby chodil do učilišťa a dokončil si vzdelanie. On sám to veľmi chce a doslova čaká, že mu pomôžeme," s povzdychom pridala ďalší príbeh. No rozhodnúť sa musí len pre jedného z nich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
