ani tak meno ako skôr prezývka objektu, ktorý je v oficiálnych astronomických katalógoch zaznamenaný pod označením 2003 UB313. Tento objekt objavil pred tromi rokmi tím Mikea Browna z pasadenského California Institute of Technology (to je vlastne kalifornská technická univerzita), a to pomocou pozemného 48-palcového teleskopu. Xena je doteraz najväčším pozorovaným objektom v tzv. Kuiperovom páse, ktorý leží za obežnou dráhou Neptúna a v ktorom sa nachádza množstvo malých objektov. Pozemné pozorovania pôvodne naznačovali, že Xena má asi o 30 % väčší priemer ako Pluto. Merania, ktoré v decembri minulého roka vykonal Hubbleov vesmírny teleskop, však ukázali, že priemer Xeny je 2 384 kilometrov (s presnosťou na 100 km), pričom priemer Pluta je 2 275 km. To znamená, že Xena má len o približne päť percent väčší priemer než Pluto. Pretože Xena je menšia, než sa pôvodne myslelo, ale pomerne jasná, musí ísť o jeden z objektov s najvyššou odrazivosťou (reflektivitou) v celej Slnečnej sústave. Väčšiu reflektivitu, teda schopnosť odrážať dopadajúce slnečné žiarenie, má len Enceladus, geologicky aktívny mesiac Saturna. Na Enceladuse tryskajú gejzíry, ktoré pokrývajú jeho povrch vodou, ktorá okamžite mrzne na ľad. Dôvodom vysokej reflektivity Xeny je pravdepodobne relatívne čerstvá vrstva metánu, zamrznutého na povrchu. Xena mohla mať atmosféru, keď sa nachádzala bližšie k Slnku. Teraz je však ďaleko od Slnka a tak táto atmosféra pravdepodobne "vymrzla" a usadila sa na povrchu vo forme ľadu. Ďalším možným vysvetlením vysokej reflektivity Xeny je to, že z jej teplého vnútra neustále prúdi na povrch metán, ktorý na povrchu okamžite mrzne. Xene trvá jeden oblet okolo Slnka približne 560 rokov. V súčasnosti sa Xena nachádza asi 16 miliárd kilometrov od Zeme a blíži sa k svojmu aféliu, teda k miestu na svojej dráhe, ktoré je najvzdialenejšie od Slnka.
Otázka, ktorá v súčasnosti trápi mnohých astronómov (ale nie len ich), znie takto: možno alebo nemožno považovať objekt Xena za ďalšiu, teda už desiatu planétu? Vedci totiž vedú urputné debaty aj o tom, či vôbec možno za planétu považovať Pluto, o ktorom sme sa učili, že je najmenšou z deviatich planét. Niektorí astronómovia presadzujú názor, že Pluto je len jeden z mnohých objektov Kuiperovho pásu a nevyznačuje sa všetkými znakmi, typickými pre "klasické" planéty. Ako však hovorí už spomenutý astronóm Mike Brown, naša civilizácia prijala Pluto za planétu a vedci by si nemali osobovať právo meniť tento stav. Ak povedzme prijmem úzus, že Pluto je najmenší objekt, aký ešte možno považovať za planétu, potom treba za planétu považovať i o čosi väčšiu Xenu. Vyzerá to teda tak, že deti sa v školách čochvíľa začnú učiť, že v našej Slnečnej sústave existuje desať planét. Tá desiata sa však určite nebude volať Xena, pretože oficiálne meno pridelí objektu, ktorý je v katalógu uvedený pod označením 2003 UB313, Medzinárodná astronomická únia. Možno ešte spomenúť, že okolo Xeny obieha mesiac, ktorému astronómovia predbežne dali tiež ženské meno, a to Gabrielle. Toto malé vesmírne teleso má priemer približne 250 kilometrov, pričom astronómovia zatiaľ neurčili presnú dráhu, po ktorej sa Gabrielle pohybuje.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.