Život väčšiny komét sa končí ich rozpadom
Možno by bol titulok bez tej vysvetľujúcej časti v zátvorke efektnejší a "napínavejší", pretože čitateľ by sa až z článku dozvedel, či blížiaca sa kométa nakoniec narazí alebo nenarazí do našej planéty. Keďže však naše denníky a iné periodiká priam oplývajú titulkami, navodzujúcimi príznaky blížiacej sa (politickej, ekonomickej či inej) katastrofy, rozhodol som sa už v titulku ubezpečiť čitateľov, že žiadna katastrofická zrážka kométy 73P s našou Zemou nehrozí.
Na internete sa totiž objavili špekulácie, že jeden z fragmentov kométy, ktorej celé označenie 73P/Schwassmann-Wachmann 3 a ktorá sa skutočne blíži k našej planéte, narazí 25. mája do Zeme. Americká vesmírna agentúra NASA preto vydala oficiálnu tlačovú správu s podrobnými informáciami o trajektórii blížiacej sa kométy. Z tejto správy vyplýva, že žiaden z vyše 40 fragmentov kométy 73P nebude ani v najbližšom bode jej dráhy k Zemi bližšie ako 8,8 milióna kilometrov, čo je viac než 20 ráz väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou. Spomenutá kométa (resp. Jej fragmenty) sa najbližšie k Zemi dostane v dňoch 12.až 28. mája. Hlavný fragment C preletí 12. mája popri Zemi vo vzdialenosti 11,7 milióna kilometrov, pričom bude v ranných hodinách dobre pozorovateľný (v súhvezdí Líšky) aj malými ďalekohľadmi. "Veľmi dobre poznáme dráhu kométy 73P Schwassmann-Wachmann," povedal Donald Yeomans z oddelenia NASA pre sledovanie objektov v blízkosti Zeme. "Neexistuje žiadne nebezpečenstvo pre ľudí na Zemi ani pre posádku medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, pretože hlavné teleso kométy a všetky jej odlomené časti preletia mnoho miliónov kilometrov popri Zemi."
Kométu 73P objavili v roku 1930 nemeckí astronómovia Arnold Schwassmann a Arthur Wachmann, a to pri hľadaní asteroidov na astronomických fotografiách. Kométa vtedy prechádzala vo vzdialenosti 9,3 milióna kilometrov popri Zemi. Aj keď kométa obieha okolo Slnka raz za 5,4 roka, astronómovia ju opäť pozorovali až v roku 1979. V roku 1985 ju opäť nevideli, ale odvtedy ju už pravidelne pozorujú pri každom priblížení sa k Zemi. Na jeseň roku 1995 začala kométa vykazovať rapídne zvýšenie aktivity a krátko nato sa rozpadla na štyri fragmenty, označené písmenami A, B, C a D. Fragment C je najväčší a je považovaný za hlavný zostatok pôvodného jadra kométy. Odvtedy dochádza k procesu tzv. hierarchickej deštrukcii, pri ktorom sa jednotlivé fragmenty postupne rozpadávajú na menšie kusy. Prečo sa vlastne kométy rozpadávajú? Kométy sú vlastne "zmrznuté" pozostatky z prvopočiatkov našej Slnečnej sústavy a ich jadrá sú poréznymi a krehkými zmesami prachu a ľadu. Kométa sa môže rozpadnúť pôsobením gravitačných síl pri prechode popri masívnych vesmírnych telesách. Napríklad kométa Shoemaker-Levy 9 sa na kusy rozpadla v roku 1992, keď letela popri planéte Jupiter. Kométy sa však môžu rozpadnúť aj v dôsledku rýchlej rotácie jadra, či v dôsledku tepelných pnutí pri prelete v blízkosti Slnka. Pozoroval sa aj explozívny rozpad komét, a to v dôsledku vnútorného tlaku zachytených plynov. "Katastrofický rozpad môže predstavovať konečný osud väčšiny komét," povedal astronóm Hal Weaver z laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johna Hopkinsa, ktorý pomocou Hubbleovho vesmírneho teleskopu študoval rozpad niekoľkých komét. Analýza údajov z Hubbleovho teleskopu i iných observatórií by mohla odhaliť, ktorý z vyššie spomenutých mechanizmov rozpadu komét hral hlavnú úlohu pri dezintegrácii kométy 73P/Schwassmann-Wachmann 3.
Získali cenu za vývoj "betónového stanu"
Po veľkých živelných katastrofách ostávajú nezriedka desaťtisíce ľudí bez prístrešia. Za dočasné prístrešie obvykle slúžia týmto ľuďom stany, ktoré však neposkytujú dobrú ochranu pri extrémnych poveternostných podmienok. Po nedávnom ničivom zemetrasení v horských oblastiach Pakistanu museli postihnutí ľudia prečkať krutú zimu v stanoch a v Afganistane silné vetry zničia núdzové stanové obydlia v priebehu niekoľkých týždňov. S originálnou náhradou klasického stanu prišli nedávno dvaja postgraduálni študenti londýnskej Kráľovskej akadémie umení. Peter Brewin a William Crawford navrhli originálny prístrešok pre núdzové ubytovanie, ktorý dostal prezývku betónový stan.
Už z tohto názvu vyplýva, že na rozdiel od bežného stanu, ktorý má takpovediac mäkké steny, má inovatívny britský stan (či, povedané lepšie, prístrešok) tuhé steny. Autorom spomenutého betónového stanu a podarilo vyriešiť problém, ako postaviť rýchlo a jednoducho tuhý prístrešok priamo tam, kde ľudia prišli o svoje trvalé obydlia. Stavba z klasických prefabrikovaných dielcov je totiž veľmi náročná, pričom už samotná doprava dielcov na miesto katastrofy je nákladná. Betónový stan Brewina a Crawforda sa na miesto živelnej pohromy dopravuje v zloženom stave vo vzduchotesnom plastovom vaku. Stan má dva hlavné konštrukčné prvky, a to suchým betónom impregnovanú celtovinu, ktorá je upevnená na vonkajšom povrchu druhého prvku, ktorým je pevná plastová fólia, ktorú možno nafúknuť do požadovaného tvaru. Celý stan má hmotnosť okolo 227 kg, takže malým lietadlom alebo pikapom možno prepravovať štyri takéto stany. Na mieste postavenia sa vak naplní 145 litrami vody. Po približne 15 minútach betón v tkanine nasiakne vodou a celý vak možno otvoriť a rozložiť. Z chemického generátora sa uvoľní plyn do plastovej vložky, čím sa stan nafúkne do požadovaného tvaru. Po 12 hodinách betón vytvrdne a stan možno používať. Inovatívny betónový prístrešok má podlahovú plochu 16 m2 a jeho cena je okolo 1 100 libier. Pre porovnanie možno uviesť, že cena kvalitného stanu je 600 libier a oceľová konštrukcia porovnateľných rozmerov stojí až 4 000 libier. Inovatívny stan možno obložiť vrecami s pieskom, čím sa podstatne zlepšia jeho tepelnoizolačné vlastnosti. Betónový prístrešok môže postaviť jeden nezaškolený pracovník za 40 minút. 26-roční Briti dostali za návrh inovatívneho betónového stanu globálnu cenu spoločnosti Saatchi & Saatchi. Táto spoločnosť, zameraná na aplikovanie nových ideí v praxi, udeľuje raz za dva roky globálnu cenu za ideu, ktorá pomôže zmeniť svet. Cena je dotovaná sumou 100 000 dolárov. V súčasnosti hľadajú spomenutí britskí inovátori investorov, ktorí by im pomohli čo najskôr otestovať ich inovatívne prístrešky priamo na miestach katastrof. Nový prístrešok predstavuje aj nádej na zlepšenie životných podmienok utečencov, ktorých je na celom svete vyše 35 miliónov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
