nepriamo), je - hlúpe a pokrytecké moralizovanie. Škandály a průsery, najmä SDKÚ a ANO, prebudili do akcie armádu falošných prorokov, ktorí sploštili morálku na propagandu a vypchávanie vlastnej prázdnoty.
Iveta Radičová mala v nedeľu na TA 3 povedať niečo v tom zmysle, že otázka spolupráce HZDS a SDKÚ je vec volebných programov, lebo "politici sú povinní sa dohodnúť, ak tak rozhodol volič". A toto vyhlásilo Slobodné fórum za taký "zásadný zvrat v politike jednej zo strán, ktorá sa dostala k moci na základe kritiky spôsobov Vladimíra Mečiara", že tlačový referent Kotian sa ponáhľal na to upozorniť širokú verejnosť. O deň neskôr, čiže včera, Martináková vyhlásila - teraz pozor - že SF nebude povolebne spolupracovať so SNS, KSS, Vladimírom Mečiarom a nevstúpi do vlády Dzurindu.
Obíďme vecný význam Radičovej slov, pretože nie je nijaký. Nezávislá ministerka práce nie je kompetentný zdroj k spojeneckým vzťahom SDKÚ, pre ktoré zostáva relevantné vyhlásenie predsedu, že "nebude sedieť s Mečiarom v jednej vláde". Dištanc, ktorý drží SDKÚ od HZDS, sa fakticky nedá rozlíšiť od SMK. U oboch je hranicou osoba Mečiara, rozdiel je len v tom, že na otázky, či skôr so Smerom alebo HZDS, Dzurinda a Mikloš otvorene hovoria, že so stranou, ktorá bude menej siahať na reformy... KDH je tvrdšie, oni hovoria, že "HZDS neexistuje bez Mečiara", a čiarou nie je osoba, ale napr. zmena stanoviska k amnestiám v kauze zavlečenia. Teda k minulosti. To je podstata: Problém povolebnej spolupráce s HZDS má, isteže, etickú rovinu a je ňou postoj k udalostiam rokov 1994-98.
Analýza toho, čo je po voľbách správne a čo nie, je ale iná debata. Tu ide o to, že apelatívne moralizovanie sa tu ozýva z úst, ktoré nemajú oprávnenie: "My už rok a pol hovoríme, že spoluprácu s pánom Mečiarom si nevieme predstaviť. Myslím si však, že HZDS by sa v budúcnosti mohla stať politickou silou, ktorá by svojím programom a odborným zázemím bola partnerom na spoluprácu (...) Prekážkou spolupráce nie je program HZDS, ale štýl politiky, ktorú predstavuje pán Mečiar". Toto je Martináková. Tak a podobne rozpráva bežne. Takže ako: Kde je rozdiel medzi vzťahom SF a SDKÚ k HZDS?
Ak chce niekto vážne trvať na tom, že v slovenskej politike (a pojúnových kombináciách) existuje problém HZDS, tak nemôže rozprávať o "štýle", ale len a výhradne o vzťahu k minulosti. Ako KDH. To je jedine relevantné - ako sa postavia k amnestiám, ako k únosu, k Remiášovi, k Elektre, k privatizáciám do vrecka Poórovi a tak podobne. To je podstatné. Dzurinda aspoň nevyzdvihuje, na rozdiel od Martinákovej, "odborné zázemie" ani program Mečiarovej strany. Iba naznačuje, že má prednosť pred Ficom - haha. Skrátka a dobre a ešte raz: Principiálny rozdiel medzi SF a SDKÚ vo vzťahu k HZDS neexistuje. Obidvaja hovoria, že s Mečiarom nie, pričom Martinákovej sa páči program a Dzurindovi smrdí menej ako Ficov.
Nielen na Mečiarovi (čo je prípad non plus ultra), aj na Kaníkovi, Ruskovi, či samotnom Dzurindovi vyrástli falošní hlásatelia morálky, ktorí ani nevedia, o čom hovoria. Toto je skvelý príklad - Martináková netuší, kde je úzke hrdlo HZDS a prečo by koalícia s nimi mohla byť problém. Ale robí propagandu - to je morálka. Falošní proroci zmiešavajú vážne skutkové podstaty s ľahkými či nijakými (Kaníkove odvody). A budujú vo verejnosti pomýlenú predstavu, že gladiátori v aréne majú spĺňať kritériá bohov a zablatené topánky sú na verejnú popravu, zatratenie a odstúpenie. Pritom sa kradne, ako nikdy nie. Z Martinákovej výkrikov, že čo by sa stalo "v štandardnej demokracii", keby si niekto neuviazal správne kravatu, by sa dal postaviť pomník skreslených predstáv o demokracii.
Falošní proroci infikovali verejnosť ilúziou, že politika je niečo ako priestor na presadzovanie etických ideálov. To, samozrejme, nie je pravda a nikdy nikde tak nebolo. V politike sú ľudia, ktorí nie sú iba vzorkou spoločnosti, ale vo väčšine ešte náchylnejší k neetickému konaniu ako priemer, čo vyplýva z podstaty povolania, ktoré je príznačné tým, že uvádza účastníkov do pokušenia a nerestí rýchlejšie ako iné prostredia. A niet tej sily, ktorá by kariérnym a na živobytie orientovaným typom zamedzila, aby vstupovali v kritických množstvách do HZDS, SDKÚ, SMK, alebo - napríklad - Slobodného fóra. A verejná objednávka môže byť len o tom, aby dodržiavali základné normy, ktoré postavila spoločnosť.
Vymedzovať sa v politike na báze morálky, že my sme tí slušnejší, čo nekradneme, je ohlupovák prvej triedy na voliča. A tých, ktorí sa profilujú napr. na téme, že kto pôjde s Mečiarom a kto nie, a ešte pritom zavádzajú, si treba všímať zvlášť pozorne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
