príležitosť opäť sa lepšie spoznať a najmä - porovnávať. Len aby z toho nebol medzištátny konflikt, ktorý sa po posledných výmenách názorov rysuje.
Český premiér Paroubek, v rámci masívnej negatívnej kampane, ktorú spustil proti opozičnej ODS, sa normálne pustil do zosmiešňovania Slovenska. To je obrat vo vzťahoch spriatelených štátov, dokonca najbližších, naprosto neslýchaný. Nerobí sa to - ani vo volebných kampaniach. Bezprecedentné. Tento Paroubek je úplný úlet, hoci bratia Česi ešte netušia. Nepomerne múdrejší a rozhľadenejší ako Fico, ale zviera. Výhovorky, že s konfrontáciou začala pravica, teda ODS a naša SDKÚ, neobstoja. Celkom iná vec je vyzdvihovať na partajných fórach úspechy partnerských strán (to robil napr. Blair v Prahe, keď bol hosťom Paroubka) a hovoriť pozitívne o susednej krajine, a celkom iná vec je karikovať v propagande výsledky vlády susedného štátu.
ČSSD sa odviazala do tej miery, že vyhlásila akúsi súťaž s prvou cenou - zájazd do krajiny s rovnou daňou. Výber: Gruzínsko, Azerbajdžan, Rusko, Ukrajina, Rumunsko, pobaltské štáty a Slovensko. Nech vypasení Česi vidia, ako sa tam žije... Nečudo, že pomerne dôrazne sa ohradil nielen Mikloš, ale napr. aj podpredseda KDH Minárik. Najrazantnejšie reagoval Dzurinda. Teda, ak je ozaj pravdou, že príčinou jeho neúčasti v politickej debate na ČT, práve s Paroubkom, bolo vtiahnutie Slovenska do agresívnej kampane. Keby odmietol z tohto dôvodu, tak sa mu nedá veľa vytknúť. Pritom je to škoda.
Skutočnosť, že pomeriavanie forsírujú Paroubek na českej strane a na Slovensku Fico, teda socialisti, je totiž dokonale bizarná a uráža inteligenciu národa. Porovnanie aktuálnych ekonomických parametrov, ktorými sa oháňa - často falošne - Paroubek, totiž nemá korektný základ. Česko je historicky vyspelejšie a rozdiely medzi dvomi časťami bývalého spoločného štátu ešte dlhý čas zmenšovalo federálne prerozdeľovanie. Po rozdelení sa nožnice dramaticky otvorili, čo sa prejavilo v okamžitom nastavení kurzov českej a slovenskej koruny. Po roku 1992 sa reformy tu i tam zastavili, ale keďže chudobnejšie Slovensko navyše administrovali hlupáci, ekonomika išla z podstaty, HDP rástlo cez škodlivé vládne investície, ktoré vysávali zdroje zo súkromnej sféry. Pamätáte si na 20-percentné úroky? Nie u Fruniho - v bankách!
Kým prvá Dzurindova vláda po roku 1998 odvracala kolaps, nastoľovala rovnováhu a privatizovala banky, premiér Zeman v Česku urobil - okrem privatizácie bánk - ešte jednu vec: prijal zákon o investičných "pobídkách" (na Slovensku stimuly - o 4 roky neskôr). A to je základ, alebo, povedzme, veľmi významné percento dnešného českého rastu, ktorý ťahá v rozhodujúcej miere nadúvajúci sa export. Český rast nemá s vládami nič spoločné, jednoducho ekonomika pracuje. Zatiaľ.
Slovenský rast má omnoho zdravší a dlhodobejší koreň. Isteže nie všetko, ale časť z tých 6 percent HDP (2005) ide na konto reforiem druhej Dzurindovej vlády, ktoré zlepšili trh práce, znížili nezamestnanosť a vytvorili daňovo atraktívnejšie prostredie. To sú fakty, ktoré rešpektujú naprosto všetci ekonómovia, MMF, SB, OECD, Európska komisia, Financial Times, The Economist i Handelsblatt. V Česku sú o tretinu vyššie mzdy i nižšia nezamestnanosť, v štátnom sektore však majú bordel, rozkráda sa podstatne viac ako tu a veľké prerozdeľovacie systémy - zdravotníctvo, dôchodky, sociálne dávky - sú naprogramované dlho dopredu na strednodobo neudržateľné plytvanie. A to preto, lebo od tých investičných "pobídek", ktoré sú samy osebe sporné (a v Česku sa už o tom vedie veľká debata), neurobili štyria českí premiéri - Zeman, Špidla, Gross, Paroubek - pre konsolidáciu verejných financií a racionalizáciu štátu naprosto nič.
Česko je v porovnaní so Slovenskom bohaté presne tak, ako je v porovnaní s Českom bohaté Nemecko. Beží ale na zotrvačník, lebo dobrá a výkonná ekonomika nebude stačiť na vykrmovanie štátu, keďže šesťpercentný rast nemôže byť trvalý bez reforiem. Pozri Nemecko, Francúzsko, Taliansko, EÚ ako celok. Všetko sa rúti ku kríze. Reformám, ktoré urobil, resp. pokúsil sa urobiť (mnohé sú nedotiahnuté), Dzurinda, sa ani Česko vyhnúť nemôže.
Založiť kampaň na tom, že niekto neurobil reformy a predsa sa mu vodí dobre, je podvod na ľuďoch. Mimoriadne odporný a zavrhnutiahodný, pretože cieľu, aby získali moc, obetujú budúcnosť. Skutočnosť, že tému forsírujú a silnejší sa cítia na tejto pôde hlúpi bezškrupulózni socialisti, svedčí o obrovskom úpadku a trivializácii politickej debaty. V Česku i na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
