hudobníkom. Keď jeho pán padol do tureckého zajatia, vymenil rodinu a neskôr sa už venoval iba sólovej dráhe speváka. Turné si organizoval sám, a to takým spôsobom, že chodil po krajine. Na cestách nielen zaspieval, odohral a potom zbalil aparatúru, ktorú tvorila lutna (Lántos = Lutniar), ale aj zbieral údaje o dôležitých udalostiach v krajine, zbásnieval a zhudobnieval ich, a tak stále rozširoval svoj repertoár. Jeho najväčším hitom sa stalo škodoradostné ospievanie neúspešného obliehania hradu mesta Eger (Jáger) Turkami (1552).

V Tinódyho kariére sa však vráťme do čias, keď sa stal menej potulným, lebo sa vtedy na dlhší čas usadil v Košiciach, až v tomto meste získal meštianske práva (1544). Od roku 1548 už žil v meste nonstop 5 rokov a venoval sa skladateľskej dráhe v kruhu svojej rodiny v dome na Kováčskej ulici 34. Tinódyho dom už nestojí, no ak vojdete do dvora, tak uvidíte dvorné krídlo s veľkými arkádami, síce v dezolátnom stave, ale pekné. Toto krídlo, no v lepšej kvalite, vídaval Tinódy, keď tu žil a komponoval. Piesne si (od začiatku) dokonca aj zapisoval, a tak mohlo v roku 1553 vyjsť v (teraz rumunskej) Kluži jeho dielo Cronica. Obsahovalo historické spevy aj s notami. Tinódy ho ponúkol kráľovi Ferdinandovi a dostal zaň 50 forintov a titul šľachtica. Tinódy zomrel v roku 1556, ale jeho hrob objavili až v roku 1934 pri kostole v Sarvári (župa Vas v Maďarsku).

Košice Tinódy ospieval až v 12 svojich básňach. Aj preto na spomínanej adrese v roku 1900 umiestnili pamätnú tabuľu s madarský nápisom: "Tu stál v roku 1550 - 1557 dom lutnistu a básnika Sebastiána Tinódyho. Vyznačila verejnosť mesta Košice 10. júna 1900."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.