dobe však už bolo vypustených niekoľko menších družíc, ktoré za zlomok obvyklých nákladov splňujú rovnaké účely ako doterajšie veľké družice. Príkladom takýchto minisatelitov môžu byť družice TopSat a Giove-A, vypustené koncom minulého roka. Na vývoji oboch družíc sa významnou mierou podieľala britská firma SSTL (Surrey Satellite Technology Limited), ktorú založila University of Surrey.

Družica TopSat, vyvinutá konzorciom britských firiem pod vedením spoločnosti QinetiQ, bola vypustená v októbri minulého roka z ruského kozmodrómu Plesetsk. TopSat (na snímke) je pozorovacia družica, ktorá zhotovuje snímky Zeme s rozlišovacou schopnosťou 2,5 metra, pričom náklady na vývoj a vypustenie tejto družice boli päťnásobne nižšie než náklady na doterajšie družice, poskytujúce porovnateľné snímky. Spomenutá družica má najlepšie rozlíšenie na jednotku svojej hmotnosti zo všetkých existujúcich snímkovacích družíc a preto má široké možnosti uplatnenia. Družica sa môže uplatniť pri hľadaní ložísk nerastných surovín a ropy, v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, pri monitorovaní záplav a v boji proti znečisťovaniu morí a oceánov. Pretože snímky z družice sú získavané v temer reálnom čase, možno družicu TopSat využívať aj pri záchranných operáciách po zemetraseniach a iných prírodných katastrofách. Experti sa domnievajú, že v budúcnosti by mohla zostava troch či štyroch družíc TopSat poskytnúť snímku prakticky ľubovoľného miesta na Zemi minimálne raz za deň.

Druhým minisatelitom, ktorý vyvinula firma SSTL, je prvá testovacia družica nového navigačného systému Galileo, nazvaná Giove-A. Túto družicu vyvinul tím tristo špecialistov firmy SSTL za 30 mesiacov pri nákladoch 30 miliónov eur. Využitím tejto družice, ktorej hmotnosť je len 660 kg, sa podarilo ušetriť 100 miliónov eur z celkových nákladov na systém Galileo. Názov Giove znamená Galileo In-Orbit Validation Element, čiže niečo ako orbitálny overovací prvok Galileo. Samotné slovo Giove znamená v taliančine Jupiter, pričom planéta Jupiter má istú súvislosť s talianskym astronómom Galileom Galileim, ktorý objavil štyri Jupiterove mesiace. Najdôležitejšími zariadeniami na palube družice Giove-A je dvojica malých atómových rubídiových hodín so stabilitou 10 nanosekúnd za deň. Družica Giove-A bola vypustená ruskou raketou Sojuz/Fregat z kozmodrómu Bajkonur. Prvé navigačné signály vyslala táto družica 12. januára tohto roka. V tomto roku bude na obežnú dráhu vyslaná aj druhá testovacia družica, nazvaná Giove-B. Na palube tejto družice, ktorú vyvíja európske konzorcium Galileo Industries, budú atómové hodiny so stabilitou lepšou než jedna nanosekunda za deň (nanosekunda je 0,000000001 sekundy). Po skúškach týchto dvoch testovacích družíc budú vypustené prvé štyri operačné družice. Po fáze overovania bude vypustených zvyšných 26 družíc, ktoré budú obiehať okolo Zeme po kruhovej dráhe vo výške vyše 23 000 kilometrov. Európsky navigačný systém by mal začať fungovať v roku 2010, pričom by mal poskytovať informácie o polohe s presnosťou na jeden meter.