výlučne mužskou záležitosťou. Dokonca muži boli i autormi kuchárskych kníh. V staroveku jednu zostavil legendárny Lukullus a autorom prvého kuchárského slovníka bol Gaius Spicius. Aj prvú kuchársku knihu v slovenskom jazyku napísal budapeštiansky mešťan Ján Babilon pôvodom Gemerčan. Kuchárske umenie v starom Ríme dostalo vrchol v 3. stročí pred n. l. Tam a dostalo z Grécka, kam peniklo z Egypta. Pred Egypťanmi a vraj úplne prvými majstrami v príprave jedál boli príslušníci civilizácie. Pred tisíce rokmi bolo kuchárske umenie povýšené nad všetky ostatné a kuchárom korunované hlavy vyvažovali doslova zlatom.
Ako jedli kedysi
Každé obdobie malo svoje špecifické zvláštnosti a stravoacie móresy. Rímaia, ako píše dôverník cisára Nera Petronius, jedávali po ležiačky na ľavom boku. Pravou rukou jedli, ľavou sa podopierali. Ženy sa museli o tento spôsob stolovania niekoľko rokov usilovať, až im ho cisár povolil. Dovtedy sedávali na malých stoličkách. Podľa Petroniusovho opisu niekoľkohodinvej večere sa na nej podávali na úvod jedlá - hádanky, a hostia museli hádať, z čoho sú pripravené. Čím dlhšie hádali, tým bol pyšnejší hostiteľ na svojho kuchára. Najťažšie bolo uhádnuť drozdy plnené špargľou, vtáčie mozočky a jazýčky a rôzne plnky v kačkách. Jedálny lístok bohatých Rimanov pozostával zo širokej škály mäsitých jedál - okrem hovädziny, teľaciny a bravčoviny aj oslieho, zajačieho, srnčieho a hydinového mäsa, pávov, papagájov, sladkovodných aj morských rýb. K mäsu nesmeli chýbať omáčky, do ktorých dávali okrem iných prísad med, zeler, hrozienka, ocot a olej. Piekli dokonca tri druhy kysnutého chleba. Raňajkovali ho namočený do vína, posolený, s cibuľou alebo cesnakom. Jedli trikrát denne. Obed bol ľahký, väčšinou zo zvyškov z predchádzajúceho dňa a večera bola bohatá. Dbali na kultúru stolovania, o čom svedčia nádoby z pálenej hliny, bronzu, skla a poháre z mramoru. Obrovské srieborné misy muselo niesť viacero otrokov. Rimania ako prví jedli lyžicou, vidličku používali iba v kuchyni a nôž len na rozkrájanie jedla na podnose. Prví v hisórii prestierali na stôl obrus. Ten mal okrem praktického a okrasného účelu aj symbolický význam. Bol symbolom priateľstva a mieru. Ak ho hostiteľ alebo hosť rozrezal, znamenalo to koniec priteľstva. Kým bol obrus celý, priateľstvo a mierové spolunažívanie nebolo ohrozené.
Sredoveké labužníctvo
má korenne vo Francúzsku. Na kráľovskom dovre padlo za obeť veľkolepým hostinám iba za týždeň 200 jahniat, 28 volov, 12 bravov. Denne pojedli 900 kusov hydiny, 700 holubov, 86 husí a 90 kozliat. Umývanie rúk na hostinách pred jedlom aj po jedle, tak ako aj u Rimanov, bolo obradom, počas ktorého zaznievali slávnostné zvuky poľovníckych rohov. Polievky a omáčky pili z misiek, tučné mäso mali na krajcoch chleba, ktoré pozbieralo sužobníctvo do košov a rozdávalo chudobným. Lyžice použíali na omáčky a hostia si ich nosili na návštevy so sebou. Zásluhy o rozvoj francúzskej kuchyne pripisujú Kataríne Medicejskej, ktorá pozvala talianskych kuchárov na šírenie jemného kuchárskeho umenia. Veľkým labužníkom a znalcom kuchárskeho umenia bol Ľudovít XV., za ktorého dosiahla francúzska kuchyňa vrchol. Kuchárov si natoľko cenil, že im udeľoval aj grófske tituly. Bešamelová omáčka je vynálezom kráľovského kuchára Luisa Bechamela a varí sa stále rovnako ako keď ju vymyslel. Moderné vedecké smery v gastronómii začal uplatňovať francúzsky filozf a právnik Brilant-Savarin. Jedlá začali harmonicky ladiť, vkusne zdobiť a podávať, ale aj kultúrne jesť, za čo zase vďačili móde, ktorá diktovala naberané goliere. Boli také veľké, že dať jedlo do úst bolo takmer nemožné bez vidličky s dlhou rukoväťou.
Patrón kuchárov - Sv. Benadikt
Slovenská, či slovanská kuchyňa, svojou kultúrou v ničom nezaostávala ku koncu prvého tisícročia za byzantskou. Zásluhou na rozvoji kuchárskeho umenia v stredoveku mali kláštory. Za vynikajúcich kuchárov pokladali najmä benediktíov, dokonca sv. Benedikt sa stal patrónom kuchárov. Bol autorom mnohých receptov nie len pôstnych, ale aj iných jedál. V kláštoroch vznikali všetky vynikajúce recepty na úpravu zveriny, aj na cukrvinky, spomedzi ktorých sú dodnes obľúbené cukrové pyšteky. Na vidieku bol základom stravovania chleb, obilninové kaše, strukoviny, kapusta, koreňová zelenina. Na raňajky bolo zvykom jesť polievku, chlieb, zriedkavo aj mäso. Zemiaky priviezli z Ameriky v 18. storočí a trvalo jedno storočie, kým sa udomácnili a stali sa ľudovou stravou. Vari nereba zdôrazňovať, že sa jedávalo zo spoločnej misy, lebo taniere boli neznáme. Do 16. storočia boli štvorhranné a z dreva, aj to len na bohaté stoly, kde sa podávali jedlá ovplyvnené francúzskou a viedenskou kuchyňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
