demokratických slovenských politikov (Dubček bol komunista - aby sme sa vyhli nedorozumeniu). Ak sa obzrieme do histórie, nie je to zase až taký veľký výkon. Ale zaslúži ocenenie.
Nie je celkom zvykom, aby štátnici formátu nemeckej kancelárky brázdili východoeurópske kampane. V rámci straníckej rodiny kresťanov-konzervatívcov (EPP) podporil Viktora Orbána v roku 2002 Helmut Kohl, teda kancelár na penzii. Práve Merkelová však Orbánovo tohtoročné pozvanie už odmietla - pre pracovnú zaneprázdnenosť, údajne. Maďarské i nemecké zdroje ale otvorene špekulovali, že šéf Fideszu jej nepadol do oka. Taká bola zrejme aj pravda - Orbánovi neprišiel na pomoc nikto, hoci pozýval niekoľko pravicových lídrov, napr. aj Schüssela z Rakúska. Na rozdiel od Dzurindu…
Predstavitelia CDU-CSU sa nehrnú ani do kampaní českých partnerov (ODS, KDU-ČSL). Socialisti, z podstaty svojej ideologie, sa chodia vzájomne podporovať hustejšie. Na tejto strane vidíme veľké kmitanie Tonyho Blaira i exkancelára Schrödera, ktorí nedávno ozdobili kampane Gyurcsánya, Paroubka i nešťastných poľských socialistov. Iba Smer a Fico majú tú smolu, že si zrejme nevedia nájsť vhodný dátum. Ak vezmeme do úvahy, že dokonca aj Blair prišiel do Bratislavy, aby do neba vychválil "Dzurindove" reformy, pričom riskol aj roztržku so žiarlivým Ficom, ktorého musel následne akože prijať v Londýne, tak je zrejmé, že tento slovenský premiér akúsi európsku reputáciu naozaj získal. To krajine škodiť nemôže. A treba jasne povedať jedno: z porovnania súčasného predsedu vlády a jeho vyzývateľa vychádza ten druhý nie ako európska ľahká váha, ale absolútna nula.
Isteže, je rozdiel byť osem rokov predsedom vlády a rovnaký čas opozičným poslancom. To nesporne. Ani tak sa nedá nevidieť, že ak existuje v kompetencii SDKÚ a Smeru ešte väčší rozdiel, ako v oblasti ekonomiky, tak je to zahraničná politika. Ťažko sa vyjadriť k otázke, či na fórach, ako je napr. Európska rada (premiéri EÚ - najvyšší rozhodovací orgán), má Dzurinda zásadne vyššiu váhu než krajina, ktorú zastupuje. Snaží sa vytvárať taký dojem, ale - poznáme sa. To, čo Dzurindovi (a Miklošovi) pridáva na váhe bez diskusie, sú reformy a najmä imidžový bonus rovnej dane.
Už Blairova marcová zastávka v Bratislave poukázala na fakt, že tieto kampaňové prídavky sú ešte bezobsažnejšie, ako normálne štátne návštevy bez postranného úmyslu. Hoci medzi Nemeckom a Slovenskom existujú trecie plochy (harmonizácia daňových základov, voľný pohyb pracovných síl), o nejakom rokovaní či aspoň výmene názorov v zmysle preskúmať, či nedošlo u druhej strany k nejakému posunu, nebolo ani stopy. Hlavne, že sa Dzurinda i Merkelová odušu pretvarovali, že nejde o kampaň a voľby. Prečo nás považujú za bláznov? To sa nedá normálne priznať: ja som Merkelová, som akože pravičiarka a prišla som z Nemecka, aby som povedala, že jedine Dzurinda. Prečo je toto problém? Prečo musia politici vždy a zásadne len klamať? Naozaj už neexistuje jedna situácia, kde by sa dala hovoriť pravda?
Keby Tipos dostal povolenie na politické stávky o týždeň skôr (môžeme tipovať voľby!), kurz na to, že Merkelová pochváli reformy, by nemohol byť vyšší ako 1:1,01... Inak by Tipos prehral aj gate. Poklona reformám je na Slovensku už povinná jazda. Celkom paradox je, že koalícii CDU/CSU-SPD, ktorá vládne už pol roka v Nemecku, sa v reformách tak zďaleka nedarí. Odkedy je Merkelová v úrade, nezamestnanosť stúpla o 300-tisíc "kusov" a je presne na 5 miliónoch, čo spomínala na tlačovke. Deutsche Telekom sa pritom práve hotuje škrtnúť 30-tisíc pracovných miest a na prepúšťanie sa chystá aj Volkswagen. Široká nemecká koalícia, ktorej je "Angie" hlavou a ktorá vznikla z donútenia pri nedostatku iných variant, je názornou ukážkou, ako je tento typ usporiadania neakčný a neproduktívny. A pozor. Viaznu nielen reformy, ktoré Nemecko potrebuje urgentne, ale aj - preferencie. Nie nejako dramaticky, ale proti voľbám stráca aj Merkelovej CDU, aj SPD (teda aspoň pred mesiacom to tak bolo). A získavajú extrémisti - radikáli. Ako pri každej širokej koalícii. Ak si z pohľadu na Merkelovú vezmeme aspoň toto poučenie, nechodila do Bratislavy nadarmo.
Pretože, radi si necháme ukázať toho voliča, ktorý doteraz SDKÚ odmietal, ale práve "Angie" ho presvedčila, že voliť treba Dzurindu. Hahahaha. Na týchto kampaňových jednohubkách je najšarmantnejšie, ako si politici namýšľajú, že manifestácia prestíže na medzinárodnom poli nesie body navyše. Nenesie. Zrejme nie. Zaujíma slovenského voliča niečo menej ako to, či zahraničie miluje viac Dzurindu resp. Fica?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
