hovorcu Mareka Trubača "veľmi vážne zvažuje podanie na Ústavný súd".
Spornou časťou novely je, že poslanec KDH Július Brocka presadil, aby sa penzie nad 17 200 korún nezvyšovali. Novela platí až od augusta, no už v júli sa budú podľa pôvodného zákona začnú zvyšovať všetky dôchodky, a to o 5,95 percent.
Prezident vidí v tomto prístupe diskrimináciu. Podľa neho ľudia, ktorí už dôchodok dostávajú alebo naň nastúpia ešte v júli, budú mať zvýšené penzie bez ohľadu na limit 17 200 korún. Naopak tí, ktorí získajú penziu až po auguste a bude vyššia ako 17 200 korún, nárok na jej zvýšenie nemajú.
"Prezident je proti tomu, aby vznikali rozdiely medzi tými, ktorí nastúpili do dôchodku pred 1. augustom 2006 a po ňom," povedal Trubač. Podľa neho sa tým vytvárajú v systéme ďalšie nespravodlivosti a diskriminované sú ďalšie skupiny penzistov.
Ministerstvo sociálnych vecí by privítalo, keby sa prezident obrátil na Ústavný súd, lebo sa črtá spor so Sociálnou poisťovňou.
Ministerstvo si podľa hovorcu Martina Danka myslí, že to, čo presadil Brocka, sa nedá uskutočniť a že zvyšovať sa majú všetky dôchodky. Sociálna poisťovňa by chcela naopak postupovať podľa Brocku, ale podľa Danka tak "bude s nami v spore".
Hovorkyňa poisťovne Vladimíra Pôbišová povedala, že požiadajú ministerstvo o stanovisko, a to "pravdepodobne rozhodne o ďalšom postupe".
Samotný Brocka celý problém komentoval slovami, že bude "trpezlivo čakať" na rozhodnutie Ústavného súdu.
Prezident mohol novelu aj vrátiť parlamentu, no podľa Trubača ju podpísal, lebo si "uvedomuje jej význam pre dôchodcov, ktorí sú v nelichotivej situácii". Obával sa, že by sa parlament už do volieb nezišiel a nestihol by ju tak nanovo schváliť.
Ústavný právnik Radoslav Procházka hovorí, že na to, aby vznikol nesúlad s ústavou, musí existovať "neopodstatnená nerovnosť". Zákon totiž môže aj podľa ústavy postupovať voči porovnateľným skupinám ľudí rôzne, ak sa "opiera o legitímny dôvod verejného záujmu" a používa na to "primerané prostriedky".
Prezident musí Ústavnému súdu podľa Procházku preukázať, že Brockovo ustanovenie nesleduje legitímny verejný záujem. Parlament zasa musí preukázať, že jeho rôzny prístup k skupinám dôchodcov je primeraným nástrojom vo verejnom záujme.
Zastavenie valorizácie pre penzistov s dôchodkami nad 17 200 korún presadil Brocka do novely so zdôvodnením, že má pomôcť zatvárať nožnice medzi rozdliemi v tzv. starodôchodkoch, priznaných pred penzijnou reformou, a dôchodkoch priznaných po reforme.
Penzie pred reformou neodrážali príjmy v zamestnaní ani roky odpracované navyše už v dôchodkovom veku. Počítali sa najviac z príjmov 10-tisíc korún a maximálna hranica bola obmedzená zákonom. V roku 2003 nemohol napríklad nikto dostať dôchodok vyšší ako 9 219 korún.
Brockovi pomohli návrh schváliť poslanci KDH, Smeru, KSS, ale aj HZD a HZDS. Ministerstvo sociálnych vecí to odmietalo so zdôvodnením, že to v skutočnosti zníži dôchodky o infláciu.
Aj minulý rok poslanci zákonnú valorizáciu obmedzili. Všetky dôchodky mali rásť o 8,85 percent, no parlament rozdelil dôchodcov do štyroch skupín, najnižšie penzie narástli o 10,2 percenta, penzie nad 15 824 sa nezvýšili.
Prezidentom podpísaná novela predovšetkým ustanovuje spôsob, ktorým Sociálna poisťovňa prepočíta penzie starodôchodcom. Predpokladá sa, že takto sa zvýšia penzie asi 80-tisícom starobným dôchodcom priemerne o tisícku.
Rásť by mali aj pozostalostné dôchodky vymerané zo starobných penzií priznaných pred reformou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
