agentúra MVK, vyplýva, že vyše polovica tých, čo mohli svoje dve percentá darovať, to neurobila. Ďalších 7 percent o tejto možnosti ani nevedelo. Nikomu síce neublížili, ale ani nepomohli. Suma, ktorá mohla ísť neziskovým organizáciám, tak prepadla v prospech štátu, ktorý ju prenechá samospráve.
"Pokiaľ ľudí stále nemasírujeme, aby dali, nedajú," povedala Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV, ktorá je aj predsedníčkou jedného občianskeho združenia.
Zaujímavé je, že relatívne najmenej darujú svoje dve percentá podnikatelia a živnostníci (takmer 64 percent to neurobilo). Ešte aj robotníci dávali častejšie. Ani ľudia sa najvyššími príjmami (nad 20-tisíc čistého) neboli aktívni, iba menej ako polovica z nich darovala svoje dve percentá.
Pavel Haulík z agentúry si netrúfa tieto čísla spoľahlivo vysvetliť. Problém môže byť podľa neho v "nedostatočnej transparentnosti" inštitútu dvoch percent. Nedôverčivým ľuďom nie je celkom jasné, ako sa s ich peniazmi naloží. Neziskové organizácie by mali o tom priebežne informovať, hovorí.
Beňušková zasa hovorí, že pozná viacerých ľudí s vyššími príjmami, ktorí zamýšľali prispieť, lenže si u zamestnávateľa nevyzdvihli potrebné potvrdenie.
Klara Giertlová z občianskeho združenia Koala mieni, že dôležité je, aby ľudia dobre poznali tých, komu chcú svoje percentá darovať. "Aj o desiatu v škole sme sa delili so spolužiakmi, nie s tými, ktorých sme poznali len z diaľky," povedala. Lenže ľudia podľa nej "majú stále málo možností naživo spoznať príjemcov".
Za minulý rok sa fyzické osoby prostredníctvom dvoch percent poskladali na 312 miliónov korún. Koľko to bude tentoraz, sa ešte nevie.
Kam môžu ísť dve percentá
- občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu, neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby, účelovému zariadeniu cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácii s medzinárodným prvkom, Slovenskému Červenému krížu.
Organizácia sa musí venovať
- rozvoju a ochrane duchovných hodnôt,
- ochrane ľudských práv,
- ochrane a tvorbe životného prostredia,
- ochrane a podpore zdravia a vzdelávania,
- podpore športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
- poskytovaniu sociálnej pomoci,
- zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt.
Sú Slováci dobročinní?
Z prieskumu, ktorý si dala u nás urobiť japonská nadácia Sasakawa Peace Foundation, vyplýva, že vlani 53 percent obyvateľov Slovenska prispelo do pokladničky nejakej dobročinnej inštitúcie.
Čísla však nevypovedajú o tom, že naša spoločnosť má sklony na dobročinnosť, myslí si diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity Peter Maľučký. "Na Slovensku sa skôr buduje kultúra individualizmu a závisti," hovorí. Tí, ktorí naozaj prispievajú, sú podľa neho "skôr tichí a chudobnejší ľudia", ktorí tak robia "bez reklám, výziev, benefičných koncertov a všakovakých precitovených slov".
Sociológ Miroslav Tížik z Filozofickej fakulty v Bratislave má k mnohým zbierkam vrátane tých "do zvončeka" výhrady. Myslí si, že "istým spôsobom paralyzujú akcieschopnosť ľudí", lebo nie sú adresné. "Človek vlastne ani nevie, ako pomôže, komu pomôže. Iba má dojem, že niečo urobil, aby na svete bolo lepšie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
