viac ovplyvní výsledky u nás ako u nich. Je to vraj preto, lebo odjakživa platí, že na Slovensku sme sa viac zaujímali o starších bratov a brali si z nich vzor (alebo predsudky), ako naopak.
Nie je vylúčené, ba dokonca aj pravdepodobné, že tak nejako to dopadne. Ale argument, že na Slovensku sa viac miešame do českej kampane ako oni do našej, má ploché nohy. Od momentu, čo Paroubek a jeho americkí poradcovia (veru, tam nerobia kampane amatéri) nasadili do propagandy rovnú daň, mzdy reálne i nominálne, nezamestnanosť a vôbec porovnávanie životnej úrovne, české médiá už prebrali krížom-krížom slovenské reformy. Tá časť voličov, ktorá trochu sleduje veci, by mohla byť už celkom v obraze. Na Slovensku, hoci tu operuje, presnejšie manipuluje s rovnakou agendou Fico, komparatívna analýza neexistuje. Sú len kecy a monitory - čo povedal Paroubek, čo Topolánek, a pod. A to je škoda, lebo ľavica tu nie je iba intelktuálne menejcenná, ale ani pravda nie je na jej strane. Mikloš pritom napísal celkom zásadný text do českých Hospodářských novín, ale doma - kde by ho mali voliť - iba šablónovitý žvást do Pravdy. Hoci písanou formou by sa dalo ísť aj hlbšie... Argument, že málo ľudí číta, je pravdivý. Ale potom načo vysvetľuje veci Čechom?
Bolo by pritom poučné faktické porovnanie, čo robili posledné štyri roky vlády v Bratislave a Prahe. A neobmedziť sa iba na ekonomiku, ale napr. prebrať aj oblasti ako bezpečnosť, justícia, či - veru, veru - korupcia a klientelizmus. Takú Martinákovú by výpočet škandálov vlád Špidlu, ale najmä Grossa a teraz Paroubka premenil v Lótovu ženu. Absolútna európska špica. Spôsob, ako sa v Prahe zhumpľoval verejný život za 4, resp. 8 rokov, je na neuverenie. Pekné od českých novinárov je, že píšu a hovoria o svojich politikoch ako o úplne diskreditovaných živloch (predovšetkým ČSSD), ale berú život športovo, aký je, a normálne sú zmierení, že z tejto straníckej ponuky (plus Zelení, čo teraz vyskočili) vyjdú aj nejakí držitelia moci na ďalšie 4 roky. No bŕŕŕŕ... Autor tohto komentára začína mať výčitky svedomia, že sa neustále naváža do SDKÚ a Dzurindu, pričom úpadok, ku ktorému sa dopracovali, je ešte mierny a má veľké rezervy.
Cez víkend sa konal v Prahe zjazd ČSSD, ktorý priateľ Bohuš Pečinka komentoval v MF Dnes takto: "Ako každý správny cirkus mal v minulosti medveďa, majú ho v poslednom čase i stretnutia sociálnej demokracie. Túto úlohu sugestívne prevzal slovenský politik Robert Fico, ktorý v nadšenom líčení úpadku svojej krajiny vplyvom liberálnych reforiem dosiahol istej virtuozity, za ktorú sa mu vždy dostane nadšeného aplauzu. Jeho vystúpenia začínajú už pripomínať obraz chudobného slovenského drotára, ktorý si chodí k českému panstvu vyslúžiť pochvalu".
Komická rovina spolupráce Paroubek-Fico resp. ČSSD-Smer na agende, ktorá je ekonomicky menejcenná a stratená, je jedna vec. Druhá a povážlivejšia vec je fakt, že SDKÚ a ODS, ktoré majú byť akože antipódy, sa o spoločnú protihru v ostrej kampani (teda nie iba textami v médiách) ani nepokúšajú. Vnímajú kauzu akože separátne - rozišli sme sa, vy ste Česi a my Slováci. Uvidíme o tri, resp. päť týždňov, ako vyhodnotia voliči v Česku a na Slovensku odvahu a ofenzívu tých, čo klamú a zneužívajú neinformovanosť verejnosti, a zbabelosť a defenzívu tých druhých. V západných kampaniach sa viacmenej osvedčilo pravidlo, že uhýbať pred témami, čo forsíruje protivník, sa rovná samousvedčeniu a slabosti, ktorá prehráva.
Zdiaľky a košickým rozumom sa momentálnej fáze českej kampane nedá rozumieť. Kým socialisti rozvíjajú frontálny útok na základnú dôveryhodnosť pravicovej opozície, pričom si dovoľujú zosmiešňujúce reklamy, ODS vyhlasuje "pozitívnu kampaň" a do zblbnutia opakuje, že nebude reagovať na "nevybíravé útoky". Posledný prieskum ukazuje, že to vychádza - náskok zvýšili (mimo štatistickej chyby). Skepsa je ale namieste - prečo by toto malo dopadnúť spravodlivo? Nevyužiť obrovské príležitosti, ktoré ponúkajú štyri roky socialistickej mafianizácie politiky a prietrže korupčných škandálov, to je urazenie šťasteny. Alebo obava, že im niekto rozotrie vlastné maslo po hlave.
Slovenské voľby ovplyvní česká kampaň málo. Neexistuje mediálne pokrytie príbehu. To, čo účinkovať môže a s vysokou pravdepodobnosťou aj bude, je český výsledok (2. júna), ktorý vpadne do vrcholu našej kampane a cez slovenské médiá s veľkou ozvenou prehrmí. Viac hazarduje ten, kto s českou kartou hrá aktívne - teda Smer. Pretože ODS síce pravicovú vládu zrejme v Prahe nezostaví, ale nominálny primát jej sotva ujde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
