album mojej obľúbenej kapely, či interpreta, idem do obchodu a s radosťou si ho kúpim. Ako inak ho môžem lepšie podporiť? Priazeň svojmu obľúbencovi nestačí dať najavo tým, že sa idem pretrhnúť za autogramom alebo za spoločnou fotografiou. Žiaľ, mám pocit, že takých ako ja je čoraz menej.

Keď sa totiž vytešená pochválim, že mám nové CD a je fakt úžasné, väčšina ľudí zareaguje asi takto: "Nemôžeš mi ho požičiať? Napálim si." Vtedy vo mne vrie krv. Myslím si totiž, že 300 korún za CD slovenského interpreta nie je nejaká prehnaná čiastka a stojí za to podporovať slovenskú hudbu. Kopírovanie totiž hudbu naozaj zabíja. Keď vezmeme do úvahy, že vydavateľ sleduje každý jeden predaný kus a robí si štatistiku, nevyzerá to nijako slávne. A keďže biznis je biznis, ak sa niečo nepredáva, nabudúce to už nevydám. A to by bola naozaj škoda.

Stretávam sa s viacerými interpretmi. Vrcholom bolo, keď mi jedna speváčka so sklamaním v hlase poveala: "Prišla za mnou kamarátka s tým, či si nemôže požičiať moje CD, žeby si ho rada napálila." A keď to už urobí kamarátka, čo môžeme čakať od ostatných ľudí?

Podľa mňa je na Slovensku dosť dobrej hudby a je len a len na fanúšikoch, ako si túto hudbu vážia. Každý vypredaný koncert, každé jedno predané CD interpreta motivuje a dodáva mu chuť do novej práce. Keď však príde niekto s prefoteným bookletom a pýta si naňho podpis, to je už minimálne postavené na hlavu...

Autor: zuzu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.