almanach s podtitulom "Národní zborník mládeže slovenskej" (vyšiel v r. 1871). Vydala ho literárna družina demokraticky orientovanej slovenskej mládeže v Prešove, ktorá niesla ten istý názov NAPRED, združujúca najmä študentov právnickej akadémie: A. Halašu, A. Hanzlíka, J. Hlaváča, G. Izáka, A. Kallaya, G. Lehotského, J. Országha, P. Országha (Hviezdoslava), J. Ružičku, J. Zvaru a ďalších. Z teologickej akadémie boli členmi literárnej družiny NAPRED: K. Banšell, A. Fábry, D. Lanček, J. Vansa, A. Sokolík a iní. V rokoch 1865 - 70 vydávala táto družina rukopisný študentský časopis NAPRED. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa "napredisti" snažili nájsť cestu medzi konzervatívnymi národovcami a kompromisnými liberálmi z Novej školy slovenskej (bola to opozičná politická skupina zameraná proti oficiálnemu vedeniu slovenského nástupného hnutia, ktorá sa začala formovať na Memorandovom zhromaždení 1861). Almanach zostavili K. Banšell a P. Országh Hviezdoslav, ktorí v ňom mali aj najviac príspevkov, Országh až trinásť básní a činohru Otčim. Napred bol výrazom potreby prekonať romantický estetický princíp a konštituovať novú umeleckú metódu (realizmus) i novú poetiku. Napred vytvoril program demokratického života a tvorby, i nového chápania funkcií a poslania literatúry. Vyvolal ostrú polemiku zo strany príslušníkov staršej generácie, ku ktorej patril J. M. Hurban a zástancami starších estetických princípov.
Názov NAPRED mal aj mesačník sociálnodemokratickej strany Uhorska, ktorý vychádzal v rokoch 1906 - 1909, potom jeho pokračovateľom boli Robotnícke noviny
V roku 1869 bol založený Robotnícky vzdelávací spolok NAPRED, ktorého stanovy schválilo Uhorské ministerstvo vnútra. Tento spolok bol medzinárodnou organizáciou, ktorej členmi boli nemeckí, maďarskí, slovenskí a českí robotníci. V marci roku 1869 zorganizovali v Bratislave prvé verejné zhromaždenie robotníkov z Uhorska za účasti tisíc delegátov. Program, ktorý na ňom prijali, propagoval zakladanie výrobných družstiev so štátnou podporou žiadal zrovoprávnenie všetkých občanov zavedením všeobecného volebného práva, zhromažďovacie a spolčovacie právo, právo národov na sebaurčenie, slobodu tlače, zrušenie stálej armády. Od roku 1893 sa stal NAPRED centrom osvetovej a kultúrnej činnosti a popri nemeckom a maďarskom vzniklo aj slovenské oddelenie ako stredisko slovenskej osvety r. 1905 v Bratislave. Riadili ho poprední slovenskí sociálni demokrati. Poriadalo kultúrne podujatie, prednášky, divadelné predstavenia, kurzy slovenského pravopisu s českým spolkom Bratrstvi a so slovenským a českým robotníckym hnutím vo Viedni. Počas 1. svetovej vojny činnosť slovenského oddelenia čiastočne ochabla, po vzniku ČSR v roku 1919 svoju prácu obnovila a s členmi českého spolku Bratrství vytvorila osvetový spolok Zora.
Spomeňme aj divadelný súbor, ktorý mal tiež názov NAPRED. Vznikol v Poprade v roku 1945. Bol pokračovateľom tradícií vzdelávacieho robotníckeho spolku NAPRED. Umelecká činnosť začala v roku 1946 inscenáciou Čapkovej Matky.
NAPRED bol aj dvojtýždenník pre politické otázky, neskoršie mesačník vychádzajúci od r. 1942 do r. 1945. Vydával ho Klub akademikov HSĽS a propagoval reakčnú ľudácku ideológiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
