z monarchie, nebolo dosť pracovných príležitostí, ani bytov, ceny za podnájom v Košiciach tvorili polovicu úradníckeho platu, zneužívali sa podpory v nezamestnanosti. Táto situácia si vyžiadala radikálne riešenie a nové poriadky aj na mestských úradoch a v policajných obvodoch, na východnom Slovensku najmä v Košiciach a v Kežmarku.
Prebytoční úradníci
Mestské zastupiteľstvá týchto dvoch miest mali v marci 1923 prerokovať stav zamestnanosti na svojich magistrátoch a navrhnúť prepustenie prebytočných úradníkov. Najmä v Kežmarku zdôvodnili tento návrh tým, že mesto so 6 tisíc obyvateľmi, a 2 miliónmi čsl. korún bežných dlhov, nemôže zamestnávať a platiť päťdesiat zbytočných úradníkov. Ešte z Rakúsko-Uhorska zostala poldruhamiliónová dlžoba v Maďarskej mene. Na jej vrátenie počas prevahy poslancov zo strany kresťanských socialistov. Títo kúpili 400 tisíc maďarských korún podľa kurzu 1:4. Vyslali do Maďarska delegáciu aj s peniazmi, aby vysporiadala dlhy mesta. Pretože maďarskí veritelia peniaze neprezvali, Kežmarčania ich nechali bez dispozičného práva v banke v Maďarsku, takže devalvovaním maďarskej meny malo štyristotisíc hodnotu sedemnásťtisíc. Tým nielen, že vznikla škoda 383 tisíc, ale komunálna prirážka zvýšila celý dlh o 307 percent. Na zozname prebytočných úradníkov boli aj kresťanskí socialisti, čo vyvolalo búrlivý protest ich straníckych kolegov z radu poslancov, priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Museli ho prerušiť. Celý prípad rozdelil ľudí na dva tábory, znepriatelil rodiny a dokonca došlo aj k inzultácii tých poslancov, ktorí hlasovali za prepustenie. Bola ich väčšina.
V Košiciach, ktoré mali podľa posledného sčítania v roku 1922 52 tisíc 898 obyvateľov, nariadil mešťanosta Dr. Pavol Novák prednostom oddelení, aby predložili mestskej rade zoznam zamestnancov aj s popisom rozsahu pôsobnosti ich práce. Rada rozhodla o prepustení osemdesiatich úradníkov, ktorí sa stali prebytočnými po zrušení košického municípia. Boli to úradníci, ktorí už "presluhovali" alebo mali rok-dva do penzie a za predčasný odchod boli finančne odškodnení. Podobne postupovali aj v Bratislave a Banskej Bystrici, kde prepustili 167 a 47 prebytočných úradníkov, ktorých mestá zamestnávali ešte pred vznikom ČSR.
Intervencie pomohli
Neporiadok, nejednotnosť boli aj vo vyplácaní podpôr v nezamestnanosti. Zapríčinilo to Ministerstvo sociálnej pečlivosti ČSR, ktoré schválilo iba niektoré rezorty pre vyplácanie podpôr a určilo aj dĺžku nároku na podporu. Robotník v strojárskej výrobe ju dostávali dlhšie ako cukrovare a niektorí stavební robotníci ju vôbec nedostávali. Župné úrady písomne žiadali a ich najvyšší úradníci na čele so županom osobne rokovali so zástupcami ministerstva o zmene vo vyplácaní podpôr v kompletných odvetviach. Dosiahli aj predĺženie nároku na podporu u nezamestnaných baníkov, napr. v Smolníku zo šiestich na deväť mesiacov. Ministerstvo vyzvalo okresné úrady v Gelnici a v Moldave, "aby podporu nedostávali osoby mladšie a slobodné, ktoré nie sú živiteľmi rodín, ktoré sú práceschopné a majetné, penzisti a osoby, ktoré nechcú pracovať a podporu zneužívajú k ľahkomysleľnému životu podlúdnictva a opilstvu. Nariadilo, aby všetci, ktorí dostávajú podporu boli prikazovaní v zmysle zákonov k núdzovým prácam za 1 KČ na hodinu."
Podpory počas deviatich mesiacov začali vyplácať v Moldave tesárom, stolárom a drevorobotníkom, ktorí mali zaplatené povinné nemocenské poistenie a mali celoročné, nie sezónne zamestnanie. Po žiadostiach župného úradu zriadila bratislavská divízia ČSČK ľudovú bezplatnú kuchyňu v Krompachoch, určenú pre deti nezamestnaných a dojčiace matky. Ako vidno, intervencie úradov na ministerstve pomohli vyriešiť podpory aj pomoc v stravovaní detí a matiek. Čo nedokázali, to bolo prideľovanie bytov a dodržiavanie limitov, stanovených na štvorcový meter pri prenajímaní.
Evidencia obyvateľov
Kto chcel bývať v Košiciach, aj iných väčších mestách, musel zaplatiť, koľko majiteľ žiadal, lebo výstavba bytov pre úradníkov štátnej správy, dôstojníkom, železničiarom sa ešte len začala. Do väčších miest prichádzalo aj veľa hľadaných podvodníkov. Za podnájom dobre platili, čím si kúpili aj ubytovanie bez prihlásenia majiteľovi bytu. Ministerský radca a policajný riaditeľ Dr. Klíma nariadil, aby sa každý aj krátko ubytovaný v policajnom obvode Košice do troch dní prihlásil. Po neuposlúchnutí bude pokutovaný 600 KČ a potrestaný väzením do 3 mesiacov. Za rok 1922 bolo takýchto ignorantov policajného nariadenia 363 (dokladá to správa policajného súdu v Košiciach). Z Košického policajného obvodu bolo vypovedaných aj 63 ľudí, ktorí prichádzali z iných miest, kde patrili k podsvetiu. S tunajším podsvetím začínali pripravovať bombové útoky s podomácky vyrobenými výbušninami.
Bytová kríza zasiahla aj majiteľov vtedajších "erotických zariadení", teda bordelov, ktorým magistrát v Bratislave aj v Košiciach nepovolil živnosť na ich prevádzku. Majitelia domov, kde sa poskytovali sexuálne služby ich chceli zmeniť na malé penzióny s dámskou obsluhou. Lenže bytová kríza mohla spôsobiť návrat českých úradníkov, ktorí prišli pomôcť Slovensku späť, domov, takže živnostníci verejné domy prerobili na byty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
