sa s ním ale spustí, zostáva pre verejnosť nejasné. Navzdory tomu, že sme videli dlhodobý, stupňovaný tlak zvonku, aby sa podrezal Dzurinda a politici kývli na strakatý pakt Smer-KDH-SMK. Ten však má najvyšší kurz už dávno za sebou, hoci mnohým sa stále javí ako najpravdepodobnejšia alternatíva. Budú zrejme hlboko sklamaní. Tak už to ale býva v pomeroch, ktoré sú postavené na hlavu a nikomu - ani politikom, ani tvorcom mienky - to neprekáža. To, čo sa dá vcelku s malým rizikom chyby identifikovať, je zvýšený apetít na HZDS v SMK a najmä SDKÚ a epidémia hnačky, ktorá sa z povolebných perspektív šíri v KDH.
Celý problém, ktorý nie je akademický, ale bytostne sa dotýka voliča, má tvrdo neštandardný koreň. Základ je si uvedomiť, že v histórii svetových volieb azda neexistuje prípad, kde by nejaká významná strana, nota bene najpravdepodobnejšia do všetkých koaličných modelov, utajovala, že kto - po prvé - je jej prvý, druhý a eventuálne tretí partner, a - po druhé - že kto je pre ňu neprijateľný úplne. To už bolo na tomto mieste povedané azda trikrát, ale treba opakovať, kým ľudia nepochopia, že Robert Fico ich má za bláznov a podvádza za bieleho dňa. Absolútne nekorektná hra je to preto, lebo vláda bude zložená a jednou z najzákladnejších informácií pre voliča je vedieť, s kým tá-ktorá strana počíta. A nielen pre voliča - voľby totiž nie sú poker naslepo. Aj politická konkurencia by si zaslúžila avízo, koho tá-ktorá strana preferuje. Tak je to normálne a férové.
Nevedno, či Fico iba predstiera, alebo naozaj podľahol preludu, že v roku 2002 vypadol z koalície preto, lebo pred voľbami niekoho "vylučoval" a dnes túto "hrubú chybu" už nechce urobiť. Pravda je, že ho nikto nechcel a prijateľnejší pre všetkých bol Rusko. Je to už jedno, ale nie ospravedlnenie, aby maximalizoval volebný zisk vodením iných za nos. Zásadná otázka sa totiž dá postaviť aj tak, že o koľko by sa tých 30 či 32 percent, čo mu naposledy namerali, scvrklo, keby verejne povedal, že prvý, koho chce po voľbách do koalície osloviť, je - napríklad - KDH. Aká veľká je tá časť jeho elektorátu, ktorá o čomsi takom ani netuší a mala by vnútorný problém s jeho orientáciou? Nevieme, vieme len toľko, že je obeťou - podvodu. Volebného podvodu. Presne tak aj časť iná, ktorá by Smer možno opustila, keby sa dozvedela, že do tanca vyzve ako prvého - Mečiara. Utajovaná skutočnosť sa z koaličných preferencií nerobí nikdy. A všade, kde sa pestuje normálna politológia, by bola takáto úchylka roznesená na kopytách a odsúdená ako nemorálna.
Keďže sme na Slovensku, miesto pomenovania vecí pravým menom sa špekuluje. Dosť nahlucho, keďže špekulovať môžeme aj o tom, či náznaky, ktoré Ficovi občas vychádzajú z úst, sú klamanie telom alebo chvíľková nepozornosť. Napríklad, keď hovorí, že vláda by mala byť "medzinárodne akceptovaná", "zložená z čím menej subjektov", alebo - aj to mu raz ušlo - "bude zrejme kombináciou Smeru a pravice". Preto je najmúdrejšie na rétoriku zabudnúť a navigovať sa úvahou, že čo je v súlade s jeho záujmami a mentalitou. Samozrejme, aj s dosadením nezanedbateľných faktorov, že nie je v Smere sám a strana má aj svoje pozadie.
Transparentne a dôveryhodne sa nesprávajú ani strany (ex)koalície. Po určitej neistote, ktorá vládla po odtrhnutí KDH, sa už vyjasnilo, že januárový rozvod nie je zásadná zmena vzťahov, len vážnejšia komplikácia. Dnes už všetci hovoria, že sú si najbližší. Problém je, že KDH nechce upresniť, do akej miery - a funkcie! - im prekáža Dzurinda. Scenáre do detailov sa ani nedajú očakávať. Čo by utajovať nemuseli, je informácia, či po voľbách združia percentá proti Ficovi, alebo budú postupovať na vlastnú päsť. Je to ale nie preto, že by chceli šachovať, ale preto, že sami nevedia, ako sa zachovajú. Nedôverujú si. Kľúčový význam už ozaj naberá vzťah k HZDS. (Doteraz to bola viac mediálna záležitosť.) Množia sa signály, že Dzurinda s Miklošom sa už definitívne rozhodli vziať na milosť HZDS aj s Mečiarom na čele. K tejto pozícii sa blíži aj Bugár. Jeho posledný výrok, že vo vzťahu k Mečiarovi je rozdiel medzi SDKÚ a SMK ten, že "my by sme sa s ním nemohli stretávať ani na koaličnej rade", hovorí o búrlivom vývoji v SMK a odpore k Smeru, ktorý nie je už len väčšinový, ale priam živočíšny. Iste, hodina pravdy odbije 18.júna. Nesmie sa strácať zo zreteľa, že výrokmi pre verejnosť sa riešia aj rozdielne názory, taktické preferencie a úmysly vnútri strán. Je to prešpekulované.
Ak Fico, ktorý bude nepochybne prvý na ťahu, nevymení hlavu a dušu, tak musí v prvom kroku tvoriť vo formáte s HZDS a SNS. Druhý variant je skúsiť trojku s KDH cez Slobodné fórum. Špekulovať v chorých pomeroch o chorých aktéroch ale nemá cenu. Ledaže by Tipos vypísal zaujímavejšie kurzy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
