2003. Ukončil tak vyše päť mesiacov trvajúce naťahovanie medzi šiitmi, Kurdmi a sunnitmi o vládne posty a program kabinetu. Na čele vlády je šiit Nurí al Malíkí, kompromisný kandidát, na ktorého podpore sa nakoniec zhodli všetky tri hlavné iracké národnostné a náboženské skupiny.
Al-Malíkí bude zatiaľ zároveň aj na čele ministerstva vnútra. Na jeho šéfovi, rovnako ako na šéfovi ministerstva obrany, sa zatiaľ koaličné politické sily nedokázali dohodnúť. Na čele rezortu obrany bude zatiaľ sunnitský vicepremiér Salám Zikam Alí al-Zubají. O obsadení oboch postov by sa malo rozhodnúť tento týždeň.
Hoci s al-Malíkího nomináciou na post premiéra súhlasili všetky hlavné iracké skupiny, v parlamente to tak v sobotu nevyzeralo. Jedenásť poslancov za sunnitský Front národného dialógu vedený Salíhom al-Mutlákom počas al-Malíkího prejavu demonštratívne opustilo rokovaciu miestnosť. Pripojili sa k nim aj ďalší šiesti poslanci z iných sunnitských zoskupení. Podľa al-Mutláka sú síce sunniti zastúpení vo vláde, no celé je to podvod. "Podľa mňa sa sunniti zobudia a zistia, že boli zatlačení do kúta," povedal.
Štyri ministerstvá v zatiaľ 37-člennej irackej vláde pripadli ženám. Na poste ministra zahraničných vecí zostal Kurd Hošjár Zebarí. Ministrom ropného priemyslu sa stal bývalý podpredseda irackého parlamentu, šiit Husajn Šahristání. Prekvapivá je nominácia a schválenie Bajána Džabra Solaga za ministra financií. V odchádzajúcej vláde slúžil na poste ministra vnútra a naprieč celým politickým spektrom si vyslúžil kritiku za podporu a otvorenú spoluprácu so šiitskymi milíciami.
Hlavnými bodmi 34-bodového programu al-Malíkího vlády sú boj proti terorizmu a povstalcom, prevzatie zodpovednosti za zaisťovanie bezpečnosti v krajine od medzinárodných jednotiek pod vedením Spojených štátov a spacifikovanie samozvaných milícií a ich zahrnutie do oficiálnych bezpečnostných štruktúr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
