na prah úplnej dospelosti, ale tí pomýlení pravičiari ho k piesočku nepustili. Tým mu spôsobili traumu, z ktorej sa nezotavil dodnes.
Pán predsedsa, gratulácia k doterajšiemu úspechu, hoci, stať sa môže všeličo. Zatiaľ dostávate druhú možnosť od života. Ako ju využijete?
- Som realista. Vy od tlače by ste najlepšie mali vedieť, že i keď nám voliči fandia neúrekom, po voľbách sa asi nebudem môcť hrať sám. Škoda, lebo sám sebe si najlepšie rozumiem. Ale život stavia pred človeka stále nové prekážky, ktoré musí zdolať. To ho zocelí. Som pripravený deliť sa o moc s hocikým. Samozrejme, pod jednou podmienkou, že premiérom budem výhradne ja.
Prepáčte pán predseda, pod tým "hocikým" myslíte aj pána Mečiara?
- Nechcel som byť konrétny, lebo to sa môže človeku vypomstiť. Vy, redaktori, mnohokrát píšete od buka do buka, aj do súkromia sa mi miešate. Čo je vás do toho, kto ma ráno budí? Čo sa týka pána Mečiara a HZDS, to je podobná situácia. Je to čiste naša vec...
K oživeniu vašej pamäti pripomenieme jeho výrok z minulého roka, keď vašim voličom odkázal, že "vymeňte si predsedu a budeme spolupracovať".
- To isté môžem povedať jeho voličom. Holá pravda je, že my nie sme nepriatelia, tie reči vedieme iba na pomýlenie našich konkurentov. Ja som častým hosťom v Elektre, čo ste ešte nevyňuchali. Ha-ha, na Fica ste krátki. Tam si vymieňame skúsenosti a aj som sa od pána Mečiara - v súkromí ho volám Vladyka - veľa naučil. Napokon. V rodinách si navzájom robíme krstných otcov a rodiny musia držať pokope. To je všetko.
Ale predsa, keby ste po voľbách spolu vládli, ako by to prijalo zahraničie?
- Dobre. Sám Vladyka vyhlásil, že zahraničie ho akceptuje, hoci mi nepredložil zoznam tých štátov ani štátnikov. Ale čo povie, to mu uverím, podobne ako mne veria voliči. A vôbec pán redaktor, čo mi dávate takéto hlúpe otázky. Do ničoho sa nerozumiete...
Autor: Pár otázok Robovi Ficovi
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
