podmienky bezvízového styku. Vyplýva z nej zmäkčenie podmienok pre nové členské štáty EÚ. Kľúčovú novú podmienku, ktorá by mala stačiť, aby sme nestáli dlhé rady na americkej ambasáde, však spĺňa v tejto chvíli iba Poľsko. Znie - minimálne 300 člennný kontingent vojakov v Iraku.
Preto také "pozdviženie". Nielen na Slovensku, samozrejme. A treba povedať, že v prvom pláne - opodstatnené. Podmienka v zákone, nech ju skúmame akokoľvek, je jednoznačne nespravodlivá, keďže nevidieť nijaký vzťah či väzbu k vízovej politike. Môžeme uznať, že bezpečnostné hľadiská sú pre USA absolútne prioritné. V prípade cestovania však ide o vnútroštátnu bezpečnosť a súvislosť medzi počtom vojakov v Iraku a "rizikovosťou" návštevníkov z krajín, ktoré ich vyslali či nevyslali, jednoducho neexistuje. Napokon, ešte i transatlantická či spojenecká politika jednotlivých štátov má viac rozmerov, ako ten jeden, či majú alebo nemajú v Iraku svoje misie. A ak už je spojenecká lojalita kritériom, ktoré rozhoduje, tak prečo nominálny počet vojakov, a nie podľa počtu obyvateľov? To je už skoro absurdné. Len pre srandu: Jediný z nových členov EÚ, ktorý s USA už má bezvízový styk, Slovinsko, nemá skoro ani armádu, zahraničnopoliticky je vždy v súlade s nemecko-francúzskou "osou" EÚ a k invázii do Iraku sa stavalo viac ako vlažne. Nielen Dzurindu, ale napr. i pobaltských lídrov, či Čechov, že by trafil šľak...
No - nepredbiehajme a neplašme sa. Je absolútne jasné, že dielo je výsledkom lobovania poľskej komunity, ktorej vplyvová sila je neporovnateľná so slovenskou, českou či akoukoľvek z východnej Európy. Médiami už prebehli - ex post - aj mená senátorov, ktorí túto novelu imigračného zákona presadili: Santorum a Mikulská. Títo majú svojich, zrejme početných, voličov poľského pôvodu, a preto otázka, že prečo podmienka 300 vojakov a nie napr. sto, nepatrí im. Ak sa dlhodobo takáto novela pripravovala, nedalo sa k poľskej iniciatíve pripojiť? Argument, že novela bola priechodná len v tejto podobe, vyzerá veľmi slabo.
Tu začína byť príbeh skutočne zaujímavý. Nie veľmi dávno - už s barlami - bol vo Washingtone Dzurinda. Cesta k fotografovaniu s Bushom bola evidentne predvolebná a kľúčová téma, ktorá sa na stretnutí riešila, a zdôrazňoval to sám premiér v každom rozhovore, boli - víza. Keď odchádzal, toto vyzdvihol ako ústrednú agendu a osobitný rozhovor na túto tému absolvoval aj so šéfom zahraničného výboru Kongresu Richardom Lugarom. Po návrate sme sa dozvedeli, že postupujeme "malými krôčikmi", či tak akosi, a všetko je na dobrej ceste. Otázka je triviálna: Keďže táto novela musela byť v čase premiérovej cesty (marec) už dávno v legislatívnom procese, zatajoval nám niečo Dzurinda, alebo ho vo Washingtone vodili všetci za nos - od Busha až po Lugara??? Vyzeráme ako u blbých: Premiér štátu rokuje údajne o vízach priamo s Bushom, po návrate sú plné médiá, že sa to dobre vyvíja a 80 percent žiadostí na ambasáde sa už vybavuje kladne (a podobne), ale ešte to potrvá zopár rokov, a pritom - v Senáte je zákon, ktorý robí z celej záležitosti takpovediac otázku dňa. Pekne.
Druhá vec. Pri príležitosti visegrádskych summitov, kde raz štyria premiéri, inokedy štyria prezidenti si vždy vypijú na zdravie daňových poplatníkov, ktorí to radi zaplatia, neustále počúvame, aký hlboký zmysel má V-štvorka aj po vstupe do EÚ a ako musíme v spolupráci pokračovať. Napríklad aj tak, že zriadime nejakú komisiu, ktorá preskúma oblasti, v ktorých existuje spoločný záujem. Vnímate tú iróniu, ten výsmech: Táto vízová kauza je priam fundamentálna ilustrácia, že všade, kde o niečo ide, postupujú štyri štáty vzorovo separátne. Jeden za chrbtom troch, traja za chrbtom jedného. Z princípu a zo zásady. V prípade amerických víz to viditeľné bolo aj doteraz: Nielen všelijakí Poliaci, aj český minister ZV Svoboda si robí na vízach už mesiace osobnú kampaň. Samozrejme, loboval výlučne za Česko. Po tom, čo mu došlo, že na USA si môže len vylámať všetky zuby, momentálne hrozí Kanade, že víza im ČR zavedie recipročne. Koordinácia V-4? Neexistuje. Neexistuje pritom ani téma, kde by bol jasnejší spoločný záujem.
Kukan včera vyjadril presvedčenie, že verí, že Snemovňa reprezentantov imigračnú novelu neprijme. To je Visegrád - keď zdochla koza Bratislave, nech zdochne aj vo Varšave. Aj keby zákon prešiel v súčasnej verzii, navzdory všetkej nespravodlivosti, výhodný je aj pre Slovensko. Otvorenie dverí dnes len pre Poliakov by nás významne priblížilo k cieľu. Už len fakt, že sa o novele v tomto zmysle rokovalo v Senáte a ide do Snemovne reprezentantov, je obrovský krok dopredu. Aj oproti situácii v marci, keď "trpezlivosť" odporúčal Dzurinda...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
