odborných vedomostí nedáva. V porovnaní so systémom na strednej škole mi to pripadá postavené na hlavu.
Nemala by byť vysoká škola o tom, že človek, ktorý ju skončí, má vedieť aspoň pričuchnuť ku svojmu odboru? Kým na gymnáziu som mal skúšania do aleluja, voľačo som si aj pamätal. Aj napriek tomu, že som nechel byť chemikom, doteraz poznám koncovky -ný, -natý, -itý a tak ďalej. A viem aj to, že Sydney nie je hlavné mesto, aj to, že pavúk nemá štyri nohy. V podstate chcem povedať to, že spôsob skúšania na stredných a vysokých školách by podľa mňa mal byť presne naopak.
Kým na strednej nás mučili pomaly každodennými písomkami, na výške si odrafem jeden zápočet a ide sa k skúške. K skúške, na ktorú sa pripravujem štyri dni. A za tie tri dni akože zvládnem učivo jedného semestra a akože ovládam napríklad problematiku obchodného práva. Štyri dni. A skúšku urobím. A teda ovládam obchodné právo. Ovládam?
No a keď sa pozrieme na strednú, tam mám asi 10 predmetov, plus mínus odhadom. A každý predmet znamená dvakrát ústne skúšanie, niekoľko písomiek a vždy nervy na hodine, kedy ma učiteľ vyvolá. Ide teda o to, prinútiť žiaka učiť sa systematicky. Ale prečo ho nútia učiť sa niečo, čo študovať na výške nebude a zase na druhej strane, prečo na výške nenútia študenta učiť sa, aby zápis v indexe nebol len zápisom v indexe, ale aj nejakou stopou v hlave?
Netvrdím, že mi tento systém nevyhovuje, len tak som sa proste zamýšľal, kto to vlastne všetko vymýšľal... Áno, štúdium na výške je dobrovoľné, ale treba si uvedomiť, že učiť sa nikto dobrovoľne asi nebude...
Autor: Tomáš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
