babami z hip-hopovej fakulty predviedla svoje umenie.
Už je to prakticky rok, čo sa skončila súťaž Miliónový tanec. Ako sa zmenil tvoj život?
- Musela som sa presťahovať z Prahy do Bratislavy, čo bola pre mňa srdcovka. Aj keď som mala rada Prahu úplne najviac, nemôžem zase nadávať. Tancujem totiž viac a pokúšam sa dať dokopy nejakú skupinu, keďže väčšinou tancujem sama. Teraz mi na tom záleží, lebo chcem ukázať, že viem pracovať s ľuďmi a baví ma to. Ľudia začali viac vnímať ten môj štýl, čo je hip-hop. Otvorili sa nám nejaké tie brány a teraz záleží už iba na nás.
Tvoj štýl je síce hip-hop, no v súťaži si musela tancovať aj ľudovky či muzikál. Využívaš v súčasnosti nejaké tanečné prvky, ktoré si sa v súťaži naučila?
- Jasné. Chystám sa pracovať na jednej veci a opakovala som si indickú choreografiu, ktorú si úplne v pohode pamätám. Každý iný štýl mi niečo dáva. Keby som sa rozhodla, že chcem robiť napríklad jazz, tak na tom budem drieť a bude to dobré.
Porotcovia ťa zhodnotili ako vystrihnutú z amerického tanečného videoklipu. Neláka ťa vyskúšať si to?
- No čo by nie. Láka ma to, len si myslím, že na Slovensku je veľa tanečníkov, ktorí by na základe svojich možností a prejavu mohli tancovať v klipoch. Problém je ten, že sme tu, na Slovensku a síce klipy sú, no málo tanečné. Podľa mňa sa to však rozbehne.
Čo si si odniesla z pobytu na Broadwayi?
- Chodila som hlavne do školy, veľmi som sa tam tešila. Bol to každodenný dvojtýždňový tréning. Chodila som len na hip-hop, ale každý lektor má svoj iný štýl a tak každý deň som mala inú lekciu. V Amerike je to viac o feelingu, nejde o presné spartakiády. Lekcie sú rýchle, tam sa s tebou nebavia, ukážu ti a čakajú to od teba, neučia ťa hýbať telom. Vzala som si z toho veľa.
Využívaš niečo z toho, čo si sa naučila aj na fakulte hip-hopu, ktorú si založila spolu s Johnnym Mečochom?
- Nalepilo sa to na mňa no na fakulte je to skôr o tom, že máme možnosť organizovať workshopy a sme preto radi. Chceme to posunúť na Slovensko, preto to robíme v Bratislave, kde nič také predtým nebolo. To je veľké plus. Veľa ľudí si myslí, že je to zbytočné a to je strašne zlý názor, pretože to nezažili. Keď zažijete nejakého lektora naživo, tak vám niečo dá. Nehovorím, že teraz tancujme dva roky to čo nás naučil, ale inšpirujme sa. Myslím si, že to ľudia nechápu.
Ako to teda vyzerá s hip-hopom na Slovensku?
- Ide to dopredu, ale hlavne ľudia by sa o to mali viac zaujímať. Keď ja mám čo robiť a strašne dobrí tanečníci majú čo robiť, tak prečo by tí ostatní nemali? Treba za tým ísť a sledovať čo frčí. Nehovorím, že teraz budem presne tancovať to čo v klipe, čo som videla a budem kopírovať, ale snažiť sa to zlepšovať. Hip-hop je súhrn všetkých štýlov môžeš si robiť, čo chceš, môžeš experimentovať a nie je to o kopírovaní, že teraz majú v klipe takú choreografiu, tak ja to budem presne tak robiť. Ide tam o inšpiráciu. To je celé, ide to vpred, móda sa mení, mentalita človeka sa mení, štýl sa mení a treba to sledovať.
Koľko hodín denne venuješ tancu?
- Ako kedy, no stále mám pocit, že málo. Jeden deň tri hodiny, iný hodinu. Viem si predstaviť deň aj bez tanca, a to keď som unavená. Ale aj keď netancujem, tak tancujem, pretože stále na to myslím, počúvam hudbu, vymýšľam, sledujem klipy. Aj keď netancujem fyzicky, tak potom dušou. Mám to v hlave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
