životného prostredia (MŽP) pôvodne požadovalo až 1,312 miliardy korún. Povodne spôsobili škody a vyžiadali si náklady vo výške 1,7 miliardy korún, rozhodujúca časť 1,6 miliardy vznikla pri jarných povodniach.

Najväčšiu sumu 66,3 milióna korún dá vláda na úhradu poškodených a narušených protipovodňových opatrení na vodných tokoch v správe obcí, vodného a lesného hospodárstva. Na pokrytie nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce, ktoré sa vykonali na základe rozhodnutí krajských a okresných povodňových komisií, poskytne kabinet 44,8 milióna korún. Obce dostanú 43,3 milióna korún na úhradu škôd na miestnych komunikáciách, vodovodoch, kanalizáciách a čističkách

odpadových vôd. Vláda obciam preplatí 30 percent týchto škôd.

Jednorazový príspevok 30-tisíc dostanú občania, ktorým povodne zničili domy, spolu ide o 600-tisíc korún. Na úhradu škôd vynútených rozhodnutiami orgánov štátnej správy vláda vyčlenila 2,55 milióna korún.

Zatiaľ sa tak nepreplatí asi 760 miliónov korún, ktoré bude musieť vynaložiť Slovenský vodohospodársky podnik na zapchávanie dier po tohtoročných povodniach. Nerozhodlo sa ani o škodách na poľnohospodárskom majetku. Minister životného prostredia László Miklós nie je spokojný s vyčlenenými peniazmi. Súhlasil však, aby materiál prešiel aspoň v tejto podobe, keďže obce potrebujú peniaze na vyplatenie faktúr za vykonané práce.

Ostatné požiadavky MŽP sa budú podľa ministra financií Ivana Mikloša posudzovať osobitne, nepredpokladá, že sa uhradia v plnej výške. Domnieva sa, že MŽP žiadalo prostriedky zo štátneho rozpočtu bez dostatočného prerokovania s jeho rezortom ako i ďalšími. Minister financií tvrdí, že nie je možné, aby sa všetky, aj malé položky súvisiace s povodňami, financovali zo štátneho rozpočtu. Podieľať by sa mala podľa neho na nich aj samospráva vzhľadom na uskutočnenú fiškálnu decentralizáciu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.