vieme výsledky. Ani fázové omeškanie (2.jún vs. 17.jún) ale nedáva odpoveď na otázku, prečo je česká verejnosť masírovaná neporovnateľne účinnejšie. Porovnanie dvoch kampaní začína byť zo slovenského pohľadu frustrujúce...
Zverejnenie doteraz použitých prostriedkov na volebnú propagandu, ktoré slovenským stranám prikazuje zákon, určite nevysvetľuje celý rozdiel. Číslam, ktoré boli v sobotu publikované, sa nechce veľmi veriť. Napríklad, tri a pol milióna, ktoré malo HZDS doteraz v kampani minúť, pôsobí asi tak dôveryhodne, ako da Vinciho kód... Ešte aj vtedy, ak zarátame súkromný milión Viliama Vetešku... Ako šifra majstra Leonarda pripadá aj priznaných 11 miliónov Slobodného fóra.
Hoci bude ešte jedno vyúčtovanie po voľbách, predbežne a na prvý pohľad to vyzerá tak, že buď je Slovensko ozaj veľmi lacná krajina, alebo milé strany majú čo skrývať. A to je teda dosť stresujúca predstava, keďže výdavky na volebnú agitáciu sú v tejto kampani už neobmedzené. Znamenalo by to, že sa používajú peniaze, ku ktorým sa nemôžu celkom priznať... Ale, na druhej strane: Odhady od oka, podľa subjektívneho vnemu rozšírenia bilboardov či politickej inzercie, nemusia byť kvalifikované. Atmosféra hľadania senzácií je už nastavená tak, že sa zveličuje a preháňa.
V Česku povinnosť predbežného zúčtovania neexistuje. Dve najväčšie strany - ODS a ČSSD - vopred priznali investície do kampane "až do" 100 miliónov Kč. Vzhľadom na cirkusy, čo sa tam dejú, vyzerajú aj ich odhady zásadne podstrelené. Ak nedisponujú čiernymi fondami, neexistuje prijateľné (a legálne) vysvetlenie, prečo skresľujú údaje o prostriedkoch do kampane. V Česku (ale predtým i Maďarsku a Poľsku) sa udomácnila ohľadne kampaňových nákladov pretvárka, známa z komunizmu: Vy viete, že my vieme, že vy viete, že nelegálne peniaze sú v systéme, ale najlepšie pre nás i pre vás je, ak sa ticho dohodneme, že nikto nič nevie.
Je evidentné, že iba vyššie financie v Česku nevysvetľujú dostatočne výrazný rozdiel v dosahu a účinnosti kampaní. Slovenskí politici sú zakriknutí, akoby sa hanbili aj za to, že chcú získať moc. Fico, favorit, sa napríklad nevie ani priznať, že chce byť premiérom. On chce len "vyhrať voľby" a potom prevziať poverenie zostaviť vládu. To sú dristy... Ak odmyslíme ostrý Dzurindov výpad proti Mečiarovi a Ficovi minulý týždeň, očividná je až akási hanblivosť vymedzovať sa voči konkurencii. Múdri politológovia súdia, že je to preto, lebo strany si nechcú zmenšovať povolebné koaličné potenciály. To sú nezmysly.
Falošná zmierlivosť, akú predvádzal v debate s Ficom napr. Hrušovský, je látka, ktorá pridáva slovenskej kampani na nezáživnosti. Politici sa konfrontujú - a ostro - len na konkrétnych kauzách (naposledny napr. Fico a údajný 7,5 miliónový tunel SDKÚ v Bystrici). S výnimkou osoby Mečiara a KSS však odmietajú zaujímať principiálne stanoviská. V očiach voliča takto celá scéna splýva. I najtvrdšie údery takto strácajú váhu; čo napr. chce Fico povedať tým, že SDKÚ v Bystrici zase kradla, keď "k povolebnej spolupráci sa vyjadrovať nebudú"??
KDH kedysi vypustilo nezmyselnú tému zápasu "o lídra pravice". Médiá a politológovia sa hlúposti chytili ako kliešť, ale ani Hrušovský dodnes nepovedal - a nikdy nepovie - že chce byť premiér. Prečo by mal niekto voliť KDH, keď oni nemajú iné ambície, len prispieť percentami do nejakej väčšinovej konštelácie? A trúbia, že pravicová by bola síce lepšia, ale akákoľvek bude dobrá.
Príťažlivejšia je česká kampaň aj preto, že napr. Topolánek (predseda ODS) dokáže "voličovi garantovať, že my do veľkej koalície nepôjdeme, minimálne dovtedy, kým do toho bude môcť hovoriť súčasné vedenie". Podobne hovorí Paroubek (ČSSD). Stranícke menu občanom nesplýva, dostávajú od politikov jasnú predstavu, čo majú očakávať, keď vyhrá ten, a čo, keď onen. Voľby sú voľby - teda výber. Neexistuje ani falošná pretvárka, že negatívna kampaň je čosi neslušné. Klip režiséra Renča - KSČSSD - ktorý je tromfom kampane ODS, je vynikajúci a stopercentne účinnejší, ako sto "pozitívnych" šotov. Najzaujímavejší moment slovenskej kampane bol megabórd s Martinákovou - "Zuzka, Janko, odkiaľ máte peniažky?". Len jeho zásluhou sme sa dozvedeli, že pani predsedníčka ručí 5 miliónmi.
Slovenská kampaň je slabá a neprenikavá aj z toho dôvodu, že strany sa podvedome (?) snažia udržať dekórum, že partia, ktorú ako politická trieda tvoria, je akože celá v poriadku. Oni sa síce kritizujú, ale v princípe - až na Mečiara a KSS - neodmietajú. Voliči by mali vedieť, že tí, čo sa jasne nevyfarbia, nemajú čisté svedomie alebo niečo skrývajú. Ide im iba o moc - s kýmkoľvek a za každú cenu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
