zmätočné politické vyjadrenia z SDKÚ a KDH.
Diametrálne odlišné stanoviská k spolupráci so Smerom, ktoré prezentovali temer súčasne Pavol Hrušovský a Daniel Lipšic, nabádajú skoro k podozreniu, že ide o zámer. Predseda KDH sa predstavil v televíznej diskusii s Ficom mäkkučký a ústretový, ako ešte nikdy, a neváhal (už druhýkrát) nazvať Smer "štandardnou akceptovanou stranou, ktorá má svoje priority a treba s ňou rátať". (To je skoro ako šírenie poplašnej správy.) Taký kompliment Fico sprava ešte nezažil. Pár minút predtým na inej televízii pritom podpredseda Lipšic tvrdil, že si "nevie predstaviť" spoluprácu, pokiaľ len Smer "dosť radikálne nezmení svoj program a osoby, ktoré ponúka pre budúcu vládu".
Rozdielne akcenty v KDH, čo sa týka Smeru, sú zrejmé už dávno. Miminálne od posledného snemu v Ružomberku, odkiaľ Lipšic odkázal Ficovi - "trikrát a dosť". (Akože tretíkrát sa bude usilovať o vrcholnú funkciu a - poslednýkrát). Hrušovský a Brocka sú najmiernejší, kdesi v strede sa nachádzajú Minárik a Palko. Dramatické rozpätie, aké manifestovali v nedeľu, však ešte nebolo. Tu sa už nedá hovoriť o rozdienych ťažiskách a tónoch. Len a len o zásadne odlišných stanoviskách predsedu a podpredsedu, medzi ktorými niet prieniku.
Lipšic verejne a už po niekoľkýkrát hovorí o spojení s podsvetím a nejasnom pozadí Smeru. Hrušovský o "štandardnej strane" (viď vyššie). To sú nezlučiteľné vyhlásenia. Ak dva roky nechodili do Markízy, lebo "ste skorumpovaná televízia" (Palko) a naznačovali prepojenie s mafiou, ako dokáže predseda hovoriť o "štandarde" v súvislosti so stranou, o ktorej de facto čosi podobné vyhlasuje jeho vlastný exminister spravodlivosti?
Prípadnú menšinovú vládu označil Hrušovský za "najhoršie riešenie" a vylúčil, že by KDH do takej vstúpilo, nech by ju podporovala "akákoľvek strana". Lipšic presne naopak - "vie si predstaviť" minoritnú vládu, ktorá by bola istená "tolerančnou zmluvou" s niektorou z dnes opozičných strán. Toto sú absolútne zásadné rozpory. Dôležité je vedieť, že menšinová vláda bola hlavným modelom, ktorý preferovalo KDH pred voľbami 2002. Vtedy prišiel Vladimír Palko s predstavou troch blokov - pravica, ľavica (Smer, SDĽ) a "neštandardní" (HZDS, SNS) - z ktorých by jeden bol pri moci a druhý ho "držal" opozičnou zmluvou. Dnes je pre Hrušovského presne toto nepredstaviteľné, v KDH však nemajú o tom nijaké stranícke uznesenie. Kto sa tu hrá na partizána? Alebo naozaj splietajú po televíziách hore-dole, čo im slina na jazyk prinesie?
Nechce sa skoro veriť, že by v KDH nekoordinovali vyhlásenia k povolebným témam. Smerodajné sú vždy v takýchto zmätkoch vyhlásenia predsedu. Lipšic ale nie je z tých, čo by išli verejne proti straníckej línii, hoci v menšine nie je prvýkrát (napr. Irak - slovenská jednotka). Najpravdepodobnejšie je, že v KDH sa pre konfliktnú komunikáciu rozhodli úmyselne. Teda ústretovo a čelom aj k voličskému segmentu, ktorý vníma Fica a Smer ako zásadný hodnotový problém, a zároveň aj k tej časti elektorátu, ktorá iba chce vidieť KDH vo vláde - a je jedno, s kým.
Zaujímavé bude, ako a či doľahne do uší KDH v tejto situácii Dzurindov dištanc od HZDS a Smeru, ktorým spestril začiatok oficiálnej kampane. KDH, ktoré sa profiluje ako "hodnotová" a zásadová strana, padá po Hrušovského výrokoch ešte hlbšie do podozrenia, že im ide len o moc. Predsa - ak vynecháme KSS - na pomyselnej pravoľavej osi neexistuje vzdialenejšia strana od KDH ako - Smer. Dzurinda, vykresľovaný (aj) KDH ako bezbariérový technológ moci, Smer naopak "nechce". Dvierka do nejakej širokorozchodnej kaše síce tento výraz celkom neuzaviera, premiér však signalizuje: Kto dá hlas SDKÚ, nedáva hlas širokej koalícii, teda Smeru vo vláde. To môže byť - a zrejme je - aj útok na časť voličov KDH. Najmä mladých konzervatívcov, ktorí chovajú k Ficovi neprekonateľný odpor. Ich "hovorcom" je práve Lipšic.
KDH - i SMK - sa budú musieť zreteľne vyhraniť i k druhej Dzurindovej artikule, čiže povolebnej koordinácii pravice. Toto je nielenže dobrá, ale z hľadiska potrieb rozmýšľajúceho voliča aj úplne normálna iniciatíva. Rozbitie prirodzených programových zoskupení a atomizácia politiky na neprehľadnú zmes "každý s každým" by bolo zásadným krokom späť vo vývoji slovenskej scény. Je pravdou, že vzhľadom na povolebný pomer síl je už asi jedno, či pravica blok vytvorí, alebo nie, keďže Fico stavia svoje plány na úplne inej väčšine, než do akej sa ryjú (??) Hrušovský a Bugár. Občan, volič, ale má právo na voľbu nielen medzi stranami, ale aj povolebnými alternatívami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
